Cez okno pozorujem,ako vločky snehu zahaľujú celý vonkajší svet.Vždy som rada pozorovala sneženie,pripadalo mi to také tajomné a nádherné.Ale tento rok sa mi iba slzy po lícach kotúľajú.Chcem sa smiať ako pred rokmi,snívať o budúcnosti a tajne dúfať,že sa raz objaví princ na bielom koni,niekde tam,medzi tými vločkami.Teraz je však úplne všetko iné.Moje sny sa roztopili ako spomínané snehové vločky.A však tie sa každý rok vracajú,ale moje sny nie a nie znova prísť.Práve som sfukovala šestnásť sviečok s narodeninovej torty, keď som si priala tajné želanie.Chcela som stretnúť naozajstnú lásku.Bolo to také tuctové želanie,ale najviac som po ňom túžila.Dovtedy som zaľúbená ešte nebola.Samozrejme som mala pár objavov,ale môj záujem o nich opadol po niekoľkých týždňoch,niekedy aj dňoch.Čím som bola staršia,tým som pomaly prestávala veriť v lásku.Tá sa odohráva iba vo filmoch a knihách. Teda tá láska, ktorá sa končí happy endom.Ale v jedno upršané semptembrové vyučovanie sa otvorili dvere triedy a k nám vstúpil nový žiak Ani neviem čím,ale ale čosi má na ňom zaujalo.Nebol to vyslovený krásavec, ale mal v sebe akúsi iskru.Keďže som práve sedela sama,pochopiteľne ho učiteľka posadila ku mne.Vôbec som neprotestovala,bolo to také spestrenie.Pomaly sme sa začali "oťukávať".Po vyučovaní sme zašli do cukrárne,aby sme pokračovali v našom rozhovore. Boli z nás naozaj veľmi dobrí priatelia. Takto to pokračovalo asi dva mesiace,ale potom sa to začalo meniť. V jeho prítomnosti mi začalo biť srdce na poplach,pri každom jeho dotyku som sa akoby vo vnútri triasla. Taký pocit som ešte nikdy nezažila,ale musím povedať,že bol úžasný. Už mi nestačilo iba priateľstvo a tak som sa rozhodla,že mu to všetko poviem. Netrpezlivo som čakala v cukrárni,kde sme sa mali stretnúť a v duchu si opakovala,ako mu to poviem. Keď som ho zbadala vo dverách,krvný tlak sa mi zvýšil o sto percent a to nehovorím o tom,keď si sadol. Povedala som si,že najlepšie bude,ak mu to poviem na rovinu. Horko-ťažko som zo seba dostala tie slová, že premňa znamená viac ako kamarát A asi som sa do neho zaľúbila. Čakala som,ako zareaguje,ale on sa iba zdvihol a odišiel. Tak toto som od neho nečakala. Spontánne som sa za ním rozbehla. Kričala som,aby zastavil,naopak,zrýchlil. Keď som sa pred neho postavila a poprosila ho,aby mi to vysvetlil,povedal, aby som ho nechala odísť. Ostala som stať v strede chodníka,sama,iba snehové vločky mi robili spoločnosť. Nezmohla som sa na nič iné okrem plaču. Nechápala som,prečo sa takto zachoval. Nasledujúce dni boli niečo strašné. Nemohla som ísť do školy a robiť,že sa nič nestalo,tak som zostala doma ležať. Ani nebolo ťažké presvedčiť mamu,aby ma nechala doma,pretože som skutočne vyzerala strašne. Kruhy pod očami,pretože som vôbec nemohla spať a červený nos,lebo som nevedela prestať plakať. On však do školy neprišiel už vôbec. Dopočula som sa,že prestúpil má inú školu. Teraz som ho úplne stratila,už ho nemám ani ako kamaráta. Prešli Vianoce,Silvester a ja som bola stále ako bez života.často som sedávala pri okne a pozorovala sneženie a predstavovala si, ako raz príde a pod snehovými vločkami mi sľubi,že má bude vždy ľúbiť.Nastal deň, ktorého som sa obávala,Valentín. Stála som ako obvykle na autobusovej zastávke,keď v tom niekto zozadu prišiel a svojimi rukami mi prikryl oči. Cítil som,že to bol on,srdce mi začalo biť,ale rozum mi hovoril,že to nie je možné. S veľkou nádejou som sa pomaly otočila.........a stál tam on! Nestihla som nič povedať,lebo ma pritiahol k sebe a vtisol mi pusu. Potom sa mi pozrel to oči a pobozkal ma. Nemohla som tomu uveriť! Bolo to ako v mojich snoch. Stáli sme tam,bozkávali sme sa a snehové vločky sa nám roztápali na našich tvárach. Strašne sa mi ospravedlňoval za jeho správanie a sľúbil,že mi všetko vysvetlí,ale až zajtra,aby nepokazil tento pekný deň. Ja som bola ako v siedmom nebi,takže som momentálne ani vysvetlenie nepožadovala. Navrhla som mu,či nezájdeme ku mne,pretože rodičia išli na nejakú zábavu a tak skoro sa určite nevrátia. Spravili sme si teplý čaj, aby sme sa zohriali. Na to, čo následovalo potom,nikdy nezabudnem. Presunuli sme sa do mojej izby,kde mi rukami zašiel pod tričko,a keď videl,že neprotestujem,vyzliekol mi ho. Keď mi rozopínal podprsenku,zašla som mu rukou do vlasov a nežné ho bozkávala na krku. O chvíľu ani on nemal tričko,padli sme na posteľ,kde som ho bozkávala postupne nižšie a nižšie. Zreteľne bolo počuť jeho zrýchlený dych. Zastavila som sa až pri zipse,ktorý som rozopla a on mi pomohol pri vyzliekaní jeho nohavíc,ale hneď potom sa otočil a bol hore a mal všetko vo svojich rukách. Jemne a zároveň vášnivo ma bozkával pričom mi hľadil moje prsia. Následne prešiel ústami nižšie a ja som bola čím ďalej viac vzrušená. Nezastavil sa ani pri nohaviciach, ktoré mi šikovne vyzliekol,ba ani pri nohavičkách. Zašiel mi po ne ústami a ja som pocítila ako mi celým telom prebehla vlna vzrušenia. Potichu sa má opýtal,či to chcem, a ja som sa zmohla iba na prikývnutie. Čakala som,aké to bude. Keď do mňa jemne vnikol,pozeral sa mi priamo do oči,a ja som necítila žiadnu bolesť. Bolo to nádherné,cítiť ako sme sa spojili a pritom sa mu pozerať do očí,z ktorých som videla že je rovnako šťastný ako ja. Keď bolo po všetkom,musela som sa sním, bohužiaľ rozlúčiť. Rozlúčili sme sa dlhým bozkom. Ďalší deň sme sa stretli,a on trval na tom že mi musí niečo povedať.To čo mi povedal,bol pre mňa taký šok,že sa ztoho spamätavam dodnes. Tú vetu počujem v mojej hlave neustále a neviem ju vymazať. V jeho očiach bolo vidieť slzy,keď mi oznámil že má.......
Ahojte takže je vonku prvá časť,tých časti nebude moc veľa.Ale dúfam že sa vám to aspoň trošku páči.
