Nechcem to [DOKONČENÉ]

Nechcem piť

Rozhodne čítajte ďalej :).. Mette budem mať problémy a jej životná láska možno nie je tak životná

„Nemyslím si že je to dobrý nápad" nechcela som tam ísť. Necítila som sa na to.

„Čo nie je dobrý nápad Mette? Je to obyčajný klub. Až na to že tam nie je nikto dospelý. Bude to prča" oh, aký čudesný výraz pre zábavu.

Katalina s Jessicou boli vždy na tieto veci. Nie som však ten typ človeka čo sa potrebuje v 17stke opiť a potom o tom rozprávať dlhé prestávky v škole.
„Proste nechcem isť piť. Chápete?" bola som už unavená z večného vysvetľovania prečo áno a prečo nie.
„Nemusíš piť. Môžeš pokukať nejakých chalanov. Sľubujem že budem celý čas pri tebe. Prosím iba na hodinu a potom ak sa ti nebude páčiť môžeš v pokoji odísť." Jessica to s ľudmi naozaj vedela. Nejakým záhadným spôsobom vedela dosiahnuť vždy to čo chcela.
„Fáájn. Presvedčili ste ma. Ale iba na hodinu. Ani o minútu viac. A dám si iba džús. Jasné?" obe naraz prikývli na súhlas a zišli sme dolu schodmi z námestia. Bar mi bol celkom šerý i keď som okolo neho prešla už nespočetne veľakrát. Bol to kamenný podnik bez podkrovia, obyčajne rovná strecha. Pripomínalo to nudný kváder aký sme sa učili rysovať na hodine matematiky v ôsmom ročníku. Zvonku sa zdal celkom studený a ničím výnimočný bar.
Prešli sme cez jedny dvere, ktoré oddeľovali vchod od chodby. Nasledovali mreže a potom zatočené železné schody, ktoré boli pretreté čiernou farbou, no hrdzu to aj tak neprekrylo.
Keď sme vyšli hore schodami, ktoré mimochodom dosť hlučno odovzdávajú zvuky chôdze do priestoru, ocitli sme sa na konci dlhej chodby. Vyzeralo to tu celkom príjemne. Steny boli červenej farby a uspodu boli zabudované svetielka. Bolo tu udivujúce ticho. Skôr ako v knižnici. Počuť boli iba tlmené tóny hudby. Nesmelo som nasledovala dievčatá ktoré to tu už poznali.
„Mimochodom tam sú záchody ak by si potrebovala ísť sa vycikať," s úškrnom povedala Jessica.
„Alebo na niečo iné," rýchlo dodala Katalina a obe vybuchli do smiechu. Už teraz ľutujem že som tu išla.
Po nekonečne dlhej chodbe sme sa konečne dostali k dverám baru. Hneď ako Kataline otvorila dvere, ovalila ma ohlušujúca hudba a odporný spodinský zápach. Pozdĺž steny na strope bolo pripevnených niekoľko farebných reflektorov. Uprostred baru bol veľký gulečník a okolo neho veľká partia ktorá po sebe kričala. Kým som očami prebehávala po tvárach prítomných ľudí, prišla som na to, že takmer polovica zákazníkov sú z našej školy. Vážne som jediná ktorá je tu prvý krát?
„No čo ako sa ti tu páči?" začala Kataline podpichovačne.
„Je tu strašný hluk. Ledva ťa počujem," snažila som sa kričať najviac ako to išlo.
„ Tomu sa hovorí hudba láska. Čo si dáš na pitie?" Ako keby nevedela že som už niekoľkokrát povedala že si dám iba džús. „Uvoľni sa... Kruci fakt chceš len ten poondiaty džús?" neodpovedala som jej a zrejme to konečne pochopila. Očami som hľadala Jessicu ale nedarilo sa mi to.
„Kde je Jess?" pýtala som sa Kataline zatiaľ čo mi podávala džús.
„ Zrejme pri gulečníku. Chodí tam rada." Hneď som sa pozrela na biliard.
„ Nevidím ju," odpovedala som trochu zdeseným hlasom.
„Pohodkáá," Kataline to mala nejak na háku. „Choď ju zavolať dobre? Povedz jej že má vodku na stole."
.. Vodku na stole. Ach bože. Postavila som a neisto som vykročila k biliardu s pohárom v ruke. Napila som sa, akože na posilnenie, keď v tom sa mi zvráštilo čelo a celé sústo som vyplula na nohavice najbližšieho chalana.
„ Čo do pekla v tom džúse je?!" až keď som to dopovedala som si všimla nohavice toho záhadného chalana na ktorého som sa nechcela pozerať.
„Tomu sa hovorí vodka, mačička," informoval ma chalan ktorého som pred 5 sekundami opľula. Vyzeral tak na 19, možno 20.
Mačička? Vážne ma oslovil mačička.
„Ďakujem za informáciu a prepáč že som to na teba vyprskla. Ospravedlňujem sa." Niečo v tomto zmysle som zamrmlala popod nos . Obišla som ho a v tom ma pevna chytil popod pazuchu a otočil si ma k sebe. „Kde mi utekáš? Trošku pokecáme, poď." Totálne mu valilo z úst. Cítila soms a a omámená keď na mňa dýchol.
„ Mal by si už s tým alkoholom prestať. Myslím že ti to dostatočne stačilo," pozrela som sa na neho, vytrhla sa mu z pevného stisku mojej ruky vybrala sa rýchlejším krokom pohľadať Jesiccu. V tom som zbadala jej šiju zakrytú červenými vlasmi a vedela som že je to ona.
„Jess?" pozrela sa na mňa „Lina ti odkazuje že už ti priniesla vodku."
„Jááj jasné, idem."
Chvíľu sme si dobre pokecali, posmiali sa a podobne. Nasledujúcu pol hodinu som si bola objednať dvakrát džús sama, pre prípad že by niektorú z nich opäť napadlo mi tam primiešať vodky. Jess po chvíľi zasa odišla k biliardu sa zabávať.
„Láska idem na wecko, dobre?" Povedala Katalina a usmiala sa. Videla som že už ma niečo v hlave tak isto ako Jess. Opäť som si obzerala celý bar. Bolo tu viac ľudí ako na začiatku. Myslím že tá ich zábava len nastane. Je vlastne iba pol 10. Musím tu ostať ešte 20 minút a potom z tohto smradu odídem. Neraz som sa z toho cigaretového dymu začala dusiť. V tom som zbadala ako sa k stolu za ktorým sedím blíži ten istý chalan, ktorému som opľula nohavice asi pred pol hodinou. Čo ten odo mňa chce?!
„Ahoj srdiečko.." začal. Nie som nikoho srdiečko. Tieto úbohé oslovenia dievčat sa mi vôbec nepáčia.
„Tak ma napadlo, že možno si dostala chuť sa so mnou porozprávať.."
„Nie nedostala som chuť. Očividne si moju radu o alkohole úplne odignoroval." Úplne sa kolísal. Ako keď celú noc spíte na vodnej posteli a potom sa vaše telo kolíše aj bez pohybu vody.
„Ale no ták, si na zožratie vieš o tom?" sadol si blízko ku mne, naklonil sa a chytil ma za stehno.
V tom som vyskočila zobrala moju bundu a vybrala sa smerom preč. Už tu nechcem byť ani minútu. Kataline je na záchode už asi dobrých 15 minút. To tam akože čo robí? Učí sa čítať?!
Otvorila som dvere a vyšla na dlhú červenú chodbu. Je tu oveľa väčšie ticho ako vo vnútri. Rozutekala som sa dole schodmi keď ma opäť niekto chytil za ruku tak pevne ako pred tým. Na okamih som si myslela že je to ten chalan s mokrými nohaviciami ktoré už určite nie su mokré. Strhlo ma to dozadu a v tom som zistila že to ten chalan naozaj je.
„Kam sa ponáhľaš mačička? Ešte sme sa stále neporozprávali." Po dokončení tejto vety ma chytil za zadok. Moja ruka sa automaticky vystrela a pristála opitému chlapíkovi na líci. V tom sa tlak na mojej ruke uvoľnil a ja som rýchlo utekala von.