I. Sťahovanie

301 23 4
                                    

Matt zúril. "Ja nechcem odísť! Tu je môj život, tu mám všetko! Chápeš? Priateľov, síce nie je ich veľa, ale záleží mi na nich! Mám tu veľa iných vecí, ktorých sa nemienim vzdať, len preto, že si milostivá pani s pánom, okolo ktorého poskakuje ako pes, zmyslí,že potrebuje čerstvý vzduch!
Pre mňa, za mňa si tam choďte, ale so mnou nerátajte!" Vykričal to všetko na jeden nádych. Jeho mama naňho len pozerala a nezmohla sa ani na slovo. Matt zabuchol dvere a ona tam ostala stáť ako socha, vyzeralo to akoby ani nedýchala. Dvere do izby sa otvorili. Matt sedel na kraji postele a trepal rukou do vankúša. "Takto sa mladý muž správať nebudeš? Je ti to jasné? Ideš a hotovo! Zbaľ si veci dokým nepríde otec, lebo určite nechceš dostať výprask." Povedala kľudne.
"Ten ožran mi je ukradnutý! Už nie je môj otec." Povedal Matt potichu.
"Ako sa môžeš takto vyjadrovať?" Jeho reakcia jeho matku šokovala.
"Ako sa môžem vyjadrovať? A ty si hádam zabudla ako sa ku nám správa?" Opýtal sa zvýšeným hlasom za čo dostal facku od mamy. Tá potom odišla bez slova a zabuchla za sebou dvere. Matt začal plakať a baliť si veci. "Prečo ja? Prečo práve ja musím mať tak rozhádzanú rodinu?" Rozmýšľal nahlas. Ako si tak bral tričká, že si ich dá do kufra, našiel v skrini zabudnutú žiletku. 'Celkom som na ňu zabudol. Dlho som ju nemal v ruke.' Úplne zabudol na pocit, ktorý mu tá žiletka spôsobovala, ale túžil po tom pocite znovu. Zobral zo skrine žiletku, na ktorej bolo vidno že bola použitá, zaschnutá od krvi. Znovu si sadol na posteľ, mysliac na to, že jeho otcovi sú prednejšie fľaše alkoholu, automaty a štetky, za ktorými chodil. Ľutoval to, že mamu bil, a že bil aj jeho, a že mu to mama všetko odpúšťala a doteraz to aj robí. Ľutoval, že v škole sa mu smiali, lebo všetci vedeli, že jeho otec nie je rodinný typ, a že si z neho robili srandu kvôli tomu, že bol Emo. Pri týchto všetkých myšlienkach si prešiel žiletkou po ruke. Stekajúcu krv cítil na koži. Zrazu akoby všetka ťažoba z neho opadla. Vnímal len ranu, z ktorej stekala krv, a ktorá ho štípala. Bol to preňho úžasný pocit. Keď už bol pobalený, prišiel jeho otec.Nepamätá sa, kedy ho naposledy videl v takom stave. Netiahlo z neho a bol celkom slušne oblečený. Ako keby to vôbec nebol ten Tobias Werdon, ktorého si Matt pamätal, len v rozopnutej košeli a s fľaškou v ruke . Matt rozmýšľal, kedy naposledy ho takto videl, no nevedel si spomenúť. Zobral kufor, pomohol mame s krabicami a autom sa vybrali niekde do neznáma. Teda aspoň pre Matta to bolo neznáme. Matt si zobral mobil, strčil doň slúchadlá a pustil si skladbu BVB - Lost it all , pretože v tú chvíľu mal pocit, že všetko stratil.
Tak dúfam, že sa vám môj druhý príbeh páči :) pokračovať? Váš názor? Za všetky votes a komenty ďakujem. ;) Vaša Manami.

True & Beautiful Emo Love [SK]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora