Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

25. Welcome to Caribic

Bojím sa lietadiel.

Áno pripúšťam, ja dcéra pilota, a matky letušky, znie to šialene. Ale je to tak. Lietadlo so sebou začalo triasť, a ja som pochopila že štartujeme. Zo strachu som sa chytila Niallovej ruky, a pevne ju stisla. Tiež mi ju stisol a udivene sa na mňa pozrel.

,,Deje sa niečo?" pozrel na mňa.

,,Eh.. Ja... Len sa bojím lietadiel."

,,Č-čo? Ty?" pobavene sa pozrel.

,,Hej. Na mňa gény nepôsobia." rozhodila som rukami a Niall sa zasmial. Podišiel ku mne, a vzal moje ruky do tých jeho. Potom sa naklonil, a jemne položil svoje pery na moje. Zatvorila som oči, a vychutnávala som si ten pocit, ktorý určite dlho nepotrvá, pretože o chvíľu mi telo prepadne strach z letu.

,,Nemusíš sa báť." oprel si jeho čelo o to moje. Vydýchla som, na znak nesúhlasu, pretože viem, že sa budem báť tak či onak.

,,Rose, teraz ma napadlo... Vedľa je telka. Nezapneme si niečo?" snažil sa ma zahovoriť. Je to od neho fakt milé, ale neúčinné.

,,Mhm.. Ja neviem." vykrúcala som sa.

,,Aspoň na to zabudneš." žmurkol, a už ma viedol za ruku cez dvere.

,,Takže čo tak Priateľov?"(Pozn. Seriál Friends.)

,,Dobre." nenamietala som a ruky sa mi triasli. Niall prepol na program, kde dávali ten seriál. Potom si prisadol ku mne a ja som strachom radšej svoje ruky spojila, aby to nevyzeralo, že som totálny bojko. No Niall si vzal moju ruku a pobozkal ju. Samozejme, ako zákon schválnosti sa mi triasli ruky ešte viac, a keďže Niall ktorý skúma každý môj pohyb, si to hneď všimol. Výborne.

,,Rose.. Ty moja malá." privinul si ma k sebe, a ja som mu zaborila hlavu di jeho ohybu na krku. Až potom mi došlo, že ma nazval 'malou'.

,,To ako si ma nazval?"

,,Mojou malou." pobozkal ma na vrch hlavy. Fajn, teraz sa už fakt cítim ako malé decko.

,,Nerob, nič nevidím!" snažila som sa zaprieť do Niallovej hrude, keďže seriál už začínal. Jasné, že sa mi to nepodarí. Veď Niall má svaly, a ja ? Mám ruky ako zemetrasenie.

,,Nič nevidím." zopakovala som hlasnejšie. Keď to nepomohlo, poštípala som ho do zadku. Chudáka Nialla až vystrelo. Ups. Nebolo to zámerne, proste som tam mala ruku. Naozaj.

,,To čo si urobila?" na jeho tvári sa zjavil šibalský úsmev.

,,To bolo omylom! Vážne." rozhodila som rukami.

,,Povedz rovno, že ma chceš." naklonil sa ku mne tak, že sa naše nosy takmer dotýkali. Zavrčal ako tiger, a ja som vybuchla do smiechu. Odtiahla som sa, a zapozerala som sa na seriál. Niall jedol popcorn, ktorý ulovil z mikrovlnky.

O desať minút neskôr:

Musím uznať, že na tomto seriáli som sa naozaj nasmiala. Pila som Colu, a potrebovala som ísť na WC. Postavila som sa a Niall vybuchol do smiechu. Nechápavo som zakrútila hlavou. Čo mu je smiešne?! Obzrela som sa do zrkadla, a na vlasoch som mala napadané kôpky popcornu. Veľmi vtipné. Naozaj.

,,Ty nemáš čo robiť?" dala som si ruky v bok. Nahodil výraz malého neviniatka. Prstami som si zhadzovala popcorn z vlasov.

,,Dámy a páni. Zachvíľu pristávame v Karibiku. Teplota 39°C, obloha jasná.
Dúfame, že ste si tento let užili, bez akýchkoľvek komplikácii. Ďakujeme. Vaša spoločnosť Q." čo? To už sme v Karibiku?

,,To bola rýchlovka." mykol Niall plecami.

,,To hej." vydýchla som, a posadila som sa na sedačku. Už len prežiť pristávanie.

Lietadlo sa začalo nakláňať, a poviem vám pravdu, táto časť letu je najhoršia. O chvíľu lietadlo zatriaslo, a už sme sa rútili cez cestu letiska. Vydýchla som. Dvere na lietadle sa otvorili, a najskôr vystúpila moja rodina, potom my s Niallom. Niall si lietadlo ešte obzrel, a napokon mi zobral kufre. Vďačne som sa usmiala, a vykročila som po rozpálenom asfalte. Je tu hrozné horko. Ako inak.

Náš hotel bol asi desať minút od letiska.

Na recepcii:

Môj otec a mama sa o čomsi rozprávali a recepčnou, a dopadlo to tak, že Niall konečne dostal kartu od izby do ruky. Mali sme číslo 102. Prečo nie?
Bohvie koľko poschodí to je.

,,Poď láska." žmurkol a viedol ma k výťahu. Potom stlačil číslo 4. Čiže sme na štvrtom poschodí. Zastavili sme predo dvermi, a Niall prešiel kartou po tom skúmacom prístroji. Zablikal na zeleno, a dvere sa otvorili. Vošli sme do izby, kde bolo všetko do tyrkysova. Všetko. Vsšetko bolo nové, a dosť luxusné. Zvalila som sa na posteľ, a Niall urobil to isté. Akurát že keď sa zvalil vedľa mňa, ja som pod náporom jeho váhy podskočila do vzduchu. Prišlo mu to ohromne vtipné. Hodila som po ňom vankúš a on sa na mňa prevalil. Snažila som sa ho odo mňa odtlačiť, no nešlo to. Uchechtol sa, a začal ma preskumávať. Prilepila som sa mu na pery, v snahe, že to že som ním privalená, aspoň mi bude príjemne. Vyzliekol si tričko, a mne sa opäť naskytol pohľad na jeho svaly.

,,Je tu horko." vyhovoril sa, a opäť sa na mňa vrhol. Tentokrát nie však na pery, ale na môj krk. Ostro mi po ňom prešiel a... Niekto zaklopal na dvere. Rýchlo som sa odtiahla, a vyskočila som na nohy. Prečo? Prečo teraz?!

,,Rosie! Nevidela si moju kačičku?" vrútila sa nám do izby moja sestra.

,,Nie." zakrútila som hlavou.

,,Pozri! Tu máš moju." Niall si ku nej čupol, a podal jej kačičku. Spokojne odcupitala, a ja som si prekrížila ruky.

,,Ty nosíš kačičky?" pobavene som sa pozrela.

,,Hej. Máš problém?"

,,Nie." zasmiala som sa. Niall ku mne podišiel, a smrteľne vážne sa na mňa pozrel.

,,Rose, večer zamykám izbu. Vypínam mobil, a všetko podobné.Už nás nikto nevyruší. Nikto." zdôraznil.

,,Fajn." dala som mu letmý bozk. Neviem ako mám zareagovať, teším sa, a zároveň sa aj bojím. Čo ak sa niečo dokazí?

,,Ideme na pláž?" spýtal sa.
Prikývla som a ruka v ruke sme sa spolu vydali k moru.

√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√√

Zase to nevyšlo. :D
Ale hádajte čo? Nabudúca časť bude ×13+× :'D
A už ich NIKTO nevyruší, sľubujem.

Love you goodbye. Xx N Xx.