27. 1. 2016

16 2 0
                                    

Prišla som domov. 

Rodičia boli na koncerte takže som si mohla robiť celý večer len to, čo som chcela. Bola som však taká unavená... neviem z čoho.

Drake Walker: Moja princezná. ♥ Bolo mi s tebou skvelo, ako vždy. Ľúbim ťa.

Marionette Smith: Aj ja teba... Idem si ľahnúť. Dobrú.

Mobil som odložila na stôl a vzala som si mp3 prehrávač.

Milovala som to. Zaspávať s hudbou znejúcou v ušiach a myšlienkou naňho v srdci.

________________________

Otvorila som oči. Bolo 3.28 ráno.

Zobudil ma zvuk správ v mobile. Prečo som si nevypla zvonenie?

A kto mi dopekla píše o pol štvrtej ráno?

Všade bola tma a v slúchadlách ešte vždy hrala hudba.

Načiahla som sa po mobil. Žiara z obrazovky ma oslepovala.

Drake Walker: Fajn... tak dobrú.

Drake Walker: Ahoj.

Drake Walker: Si tu?

Drake Walker: Nemôžem zaspať.

Drake Walker: Si hore zlatko?

Drake Walker: Zasrane moc mi chýbaš.

Jasné. 

Kto iný by mi mohol písať o tomto čase niekoľko správ po sebe?

Marionette Smith: Nechaj ma spať, Drake. Zobudil si ma.

Drake Walker: Prepáč. Len mi chýbaš.

Drake Walker: Tak ahoj...

Hodila som mobil späť na stôl a obrátila som sa smerom ku stene. 

Načo ma sakra budil? To že mu chýbam mi mohol napísať aj inokedy. 

Napríklad vtedy, kedy by normálni ľudia nespali.

Ibaže Drake nebol normálny.

Bol iný.

Aj tak som ho ľúbila.

Z celého srdca.


Pomaly som zatvárala oči...


Without youWhere stories live. Discover now