Figure Skater

2.Kapitola

Jonathan's P.O.W.

"Jonathan, vstávaj!" zkríkne na mňa môj otec a som nútený sa postaviť z postele. Ach, vstávanie nenávidím. Prejdem do kúpelne kde si dám rýchlu sprchu a potom sa oblečiem. Prídem dole,kde si dám cereálie s mliekom. 

"Dobré ráno" povie môj otec a ja kývnem hlavou  na pozdrav.

"Čo robíš po škole?" spýta sa ma.

"Idem s Noahom do mesta" odpoviem a misku vrátim do drezu. Zoberiem si tašku,ale otec ma zastaví.

"Nie,nejdeš" povie v kľude.

"Prečo?" vybehnem naňho.

"Lebo sa tu chystajú majstrovstvá v krasokorčuľovaní a ty im pôjdeš na štadión pomôcť" povie mi otec a ja naňho pozriem,ako na vraha. Krasokorčuľovaniu sa vyhýbam,lebo mi to pripomína Zoe. Ten pocit,keď mi to povedala mama a už boli preč, bol strašný. Chýbala mi. Chýba mi.

"Čože?" povedal som mu.

"A zober aj Noaha,Roderick mi vravel,že tiež nepozná správne chovanie" povie mi a odíde si spraviť kávu. Ja vybehnem von a nasadnem do svojho BMW. Celú cestu nad tým rozmýšľam a potom zastanem pred Noahovim domom. O chvíľu príde ten debil.

"Čauko" pozdraví a ja naňho hodím škaredý pohľad.

"Čo je? Dlho si nemal sex?" začne sa smiať a ja naštartujem auto.

"Ha-ha-ha veľmi vtipné. Nie,ale ty a ja máme po škole prácu" poviem mu a on sa prestane smiať.

"Prácu?" spýta sa ma.

"Áno. Ideme na štadión im pomáhať" poviem stále nahnevane,no už som viac v pohode.

"Neeeeee. Veď vieš že ja a práca nejde dokopy" povie a ja sa zasmejem.

"Máš smolu" poviem,no to už sme pred školou. Vystúpime z auta a ideme do školy. Prídeme pri naše skrinky a vyberiem si z nej učebnicu a zošit biológie. Keď sa otočím,pred mnou je Lissa. Áno,tá bývalá kamoška Zoe. Teraz je z nej školská štetka.

"Čo chceš?" poviem odporne a dám si svoj vak do skrinky.

"Ja len,či by si nemal večer čas" povie svojim umelým hlasom. Je pravda,že som sa s ňou raz vyspal,no odvtedy si myslí, že spolu chodíme. Pff. Ja mám dievčatá len na noc.

"Na práci mám niečo lepšie než byť s takou štetkou ako ty" odfrknem a poberiem sa do triedy. Sadnem si do našej lavice a o chvíľu príde aj ten debil.

"Lissa ma pozvala na rande" oznámim mu a on sa uchechtne.

"A čo ty na to?" spýta sa a sadne si pri mňa.

"Že mám na práci niečo lepšie,než byť s ňou" poviem a on sa zasmeje.

"Ty si..." nedopovie,lebo do triedy v stúpi mladý učiteľ. Všetky baby po ňom začnú hádzať zvodné pohľady. 

Po škole

"A naozaj tam musíme ísť?" pýta sa ma už po stý krát Noah.

"Áno" poviem mu nahnevane už stý krát. Nasadneme do auta a o chvíľu sme pred korčuliarskym štadiónom. Vstúpime dnu a prvá čo cítim keď prídeme, je zima. Otrasiem sa a poberieme sa na ľad. Na ňom je pár mužov,ktorý ten ľad čistia. Pri nich stojí jeden muž a keď nás zbadá,príde k nám.

"Vy musíte byť syn pána Moora" povie a ja prikývnem.

"Dobre,tak choďte do šatne číslo 9 a zoberte tie vlajky. Dajte je tým mužom a potom choďte pozametať tribúnu. Tam sú metle a koše sú tam. Choďte" povie nám a mi sa vyberieme k šatniam.

"Kde sú šatne?" spýta sa Noah a ja myknem plecami.

"Neviem asi tam" ukážem na jedny dvere a poberieme sa tam. A naozaj. Je to šatňa číslo 9.

"Všetky?" opýta sa a ja prikývnem. Väčšinou sú to vlajky z Európy,no sú tam aj a Ameriky.

"Inak, to sú majstrovstvá či preteky?" spýta sa ma.

"Neviem. Asi preteky. Otec vravel,že pár ľudí potom pôjde do majstrovstiev svete" poviem a zoberieme tie vlajky. Odnesieme ich tím mužom a ideme pozametať tribúnu.

O 4 hodiny neskôr

Konečne sme to dokončili. Teraz sedíme v aute a ideme k Noahovi.

"Au. Budem mať takú svalovicu" sťažuje si a chytá si ruky.

"No nechcem to tam upratovať potom všetkom" poviem a on mi na to prikývne. Vysadím ho pri jeho dome a idem domov. Odomknem potichu dvere a počujem zvuky z obývačky. Pomaly prejdem pri schody, no potom začujem jej meno.

"Je mi jej ľúto. Markovi som to vravela,nechcem aby skončila ako Michelle. Dostalo ju to do hrobu. Veď to dievča si nič neužije. Prajem jej to, no som nešťastná. Zoe zdedila talent po svojej mame, no venuje sa tomu ešte viac. Ráno vstáva skoro a hneď uteká na tréning. Potom uteká zas domov kde sa prezlečie a dá si sprchu, a potom zas uteká do školy. príde domov,spraví si úlohy a ide hneď spať. A cez víkendy je to tak podobne,až na to že chodia na rôzne preteky. Ani Mark nie je rád, že sa tomu tak venuje. Dokonca ju nikam ani nepúšťa. Maximálne chodí k svojim kamarátom, nič viac. A teraz ju tu budem mať. Síce na týždeň, no mne to stačí. Volala som z Markom a vravel,že nie je rád, že ide späť do Anglicka, no nemá na výber. Ide aj on" povie v rýchlosti tá žena a ja zistím,že to je Marge- teta Zoe. A zistil som dôležitú vec, Zoe sa vracia.

"A je šťastná?" pýta sa moja mama.

"Bohužiaľ,áno" povie a ja sa radšej poberiem hore. Ľahnem si na posteľ, a rozmýšľam. Zoe sa vracia. Venuje sa len jej hobby. S týmto som zaspal.