Unexpected

UNEXPECTED- 26. časť- Would you all just shut up?

Hneď ako som vybehla zo školy, rozplakala som sa ešte viac. Čo najskôr som potrebovala ísť domov a byť sama. Rozbehla som sa smerom kde bývam, aj keď to bolo na peši trochu ďalej. Prechádzala som ulicami, jednu po druhej, ale vlastne som ani nevnímala okolitý svet. Keď som prišla domov, našťastie všade bolo prázdno. Aspoň jedna pozitívna vec na dnešku. Utekala som hore do svojej izby a zabuchla za sebou dvere. Trochu sa mi zakrútilo v hlave a tak som sa o nich oprela. Po chvíli som sa však bezmocne skĺzla dole, oprela si hlavu o kolená a nechala slzy stekať mi dole tvárou.

Z POHĽADU JUSTINA:

„Je koniec Justin“ povedala Ashley s roztraseným a plačúcim hlasom.

„No ták Ashley“ snažil som sa ju nejak zastaviť, lenže moje nádeje že ju zastavím sa zosypali ako domček z karát vo chvíi, keď vybehla von zo školy a ja som tam ostal stáť. Pohádali sme sa už dosť krát, ale nikdy som ju nevidel takúto. Poliala ma horúčava a stupňovali sa vo mne  nervy.

„Kurva!“ skríkol som a buchol päsťou do náhodnej skrinky.

„Pán Bieber! Čo to tu robíte?“ počul som zrazu známy hlas nášho riaditeľa, no vlastne som ho ani nevnímal.

„Hm?“ obratne som sa otočil, keď mi položil ruku na rameno.

„Mali by ste ísť za mnou. Do riaditeľne“ povedal kľudne, ale jeho výraz a jeho prižmúrené oči ho prezradili. Pozrel som sa na skrinku, v ktorej ostal dôsledok môjho hnevu a pochopil som. Ľahko som príkývol a následoval ho. Popravde, bolo mi jedno, čo sa bude diať, pretože som pred malou chvíľou stratil všetko, čo sa dalo.

„Sadnite si“ ukázal na stoličku, napravil si sako a sadol si za opačný koniec stola.

„Čo to tam do vás vošlo?“ položil mi otázku, lenže ja som bohužial nevedel, ako sformulovať odpoveď.

„Neviem ja--“ bezdušne som sa snažil odpovedať.

„Nemali by ste byť práve na hodine?“ trochu sprísnil tón hlasu, čo neveštilo nič dobré.

„Viete, že za poškodzovanie školského majetku môžete byť vylúčený?“ pokračoval, keď videl že mu nemám čo povedať „Ste tu na štipendium, chlapče. Neradím vám zahrávať sa zo školským poriadkom“

„Prepáčte. Ja len...Neviem čo to do mňa vošlo“ vzdal som vysvetľovanie, keď som pochopil že jeho moje vzťahové problémy určite nezaujímajú. Keď sa o nejakom vzťahu ešte vôbec dá hovoriť.

„Môžem ísť?“ odvrátil som od neho pohľad a zameral ho na všetky tie somariny, ktoré mal v kancelárii. Prišlo mi až divné, ako môže mať asi 50 ročný chlap na stole položené sošky mačiatok. Nikdy predtým som tu nebol, a dúfal som že už ani nebudem.

„Choďte“ povedal náhle a rukou mi ukazoval, nech odtiaľto rýchlo odídem, keď si všimol ako si obzerám jeho podivné zbierky. Postavil som sa zo stoličky a prešiel k dverám.

„A Justin. Dávajte si pozor. Pôjde to do vašich záznamov. A ešte jeden akýkoľvek priestupok, a budeme vás nútený vylúčiť. Čo je alternatíva, ktorú ma prosím nenuťte použiť“ dodal, keď som stál vo dverách. S nádychom som prikívol, na znak že rozumiem a zatvoril za sebou dvere. Išiel som na svoju hodinu a pretrpel zvyšok dňa. Po vyučovaní som automaticky vytočil Ryanovo číslo.

„Áno?“  ozvalo sa keď to zdvihol.

„Ideš do toho so mnou?“ šiel som priamo na vec.

„Do čoho?“