His Lies (Jednodielovka)

His lies

Chcem skončiť s týmto šialenstvom. Chcem skončiť s touto hlúpou pretvárkou. Drahý, chcem skončiť so všetkým, čo s tebou súvisí.

Každý deň, keď sa so mnou zhováraš, keď dookola oplietaš tie isté prázdne slová, ktoré nič neznamenajú, nevidíš, že sa neusmievam, nevidíš, aká som zničená, nevidíš, že neustále musím potláčať chuť zúfalo sa rozplakať, nevidíš, všetok ten hnev a frustráciu, ktoré musím stále potláčať. Nie, zlatko, ty to nevidíš. Tvoj pohľad vždy smeruje inam. Pozeráš sa všade, len nie na mňa.

Čím to je? Hm? Už ti za to nestojím? Alebo proste nevyzerám tak, ako tie ostatné? Nemám také krásne dlhé nohy a úzky pás? Nemám dostatočne veľké prednosti? Nemám takú dokonalú tvár? Vždy si mi vravel, že ti na vzhľade nezáleží. Tak čo také, doriti, majú ony a ja nie? Alebo ti už proste jedna nestačí?

Neustále sľubuješ, že sa zmeníš, že to všetko napravíš. Stále len sľubuješ, sľubuješ a sľubuješ... Ale kedy konečne niečo urobíš? Kedy konečne prestaneš opakovať tie isté chyby a prešľapy?

Och, ani netušíš, ako veľmi túžim vykričať ti to všetko do tváre. Všetko to, čo ma šteklí na jazyku vždy, keď ťa vidím. Každú jednu odpornú poznámku musím prehltnúť a nasadiť jeden zo svojich špeciálne pre teba nacvičených úsmevov a tváriť sa, že všetko je okej. Znovu a znovu a znovu.

Myslíš si, že som hlúpa? Že nevidím, čo robíš, keď tam nie som? Dokonca už ani nedbáš o skrývanie, si schopný priamo predo mnou flirtovať s inými dievčatami. A toto ja nemám vidieť? Fakt si to myslíš?!
Už ani nevieš vravieť pravdu. Vždy, keď otvoríš ústa, vylezú z tadiaľ len ďaľšie lži a prázdne sľuby. Myslíš, že ma baví donekonečna počúvať, ako sa všetko zlepší, ako veľmi ma miluješ a chceš to všetko dať do poriadku?

No ty si asi neuvedomuješ, že ja nie som na hranie. Nebudem naďalej zatvárať oči a tváriť sa, že to nevidím. Pretože ja to vidím.

Stále len rozprávaš, rozprávaš a rozprávaš, pritom tomu ani sám neveríš. Jedného dňa, keď konečne nazbieram dostatok odvahy a odhodlania, poviem ti: „Stop!" Zastavím tvoje ďaľšie lži a klamstvá, ktorými ma budeš chcieť obsypať. Proste sa už nenechám ťahať za nos. Odmietam ďalej sedieť na lodi, ktorá sa očividne potápa ku dnu.

Ale žiadne slzy odo mňa nečakaj. Kvôli tebe nie som už naďalej ochotná plakať. Pretoze ja viem, že ty sa nikdy nezmeníš.

Prídem k tebe a skôr než mi stihneš znovu pomotať hlavu svojími sladkými rečami, skôr než stihneš vyrieknuť ďaľšiu zo svojich nezmyselných lží, pozriem sa ti priamo do očí a bez štipky smútku alebo sklamania a bez kúsku zaváhania, ľahko, ako keď ty vypúšťaš tie svoje klamstvá, poviem ti: „Zlatko, už je koniec."