Umenie (ne)Žiť

Som na pokraji svetov
Bez lúk, slnka a kvetov.
Krajina jak noc čierna,
Byť či nebyť?
Úzkosť ma zviera...

Píšem rád
Veľa zvládnem
Otočím sa vzad
A vidím, že
Minulosť mi spánok kradne.

Dobré vidíme
Len srdcom...
To hlavné je
Očiam skryté....

Klamal som,
Kvety tu predsa sú.
Hoci pôda sťa starý lom,
Moje spomienky tu vždy zakvitnú.

Pre mňa je raj,
Tam kde si ty.
Prekrásny kraj...
Všade samé kvety...

Tam som neraz sedel...
Pod dubom starým,
Písal a vedel,
Že najšťastnejšou ťa robím.

Skry tam skry,
Všetky svoje
Najtajnejšie sny
A zostanú len tvoje.

A potom prišla tma...

Akoby bol celý môj
Príbeh iba snom...
Túžba vzdialená
A na konci žiaden boj,
Len sviečka vo mne zhasína.

Hra na reklamu z telky
Nikto nevyháňa zbabelcov...
Svet je pre všetkých príliš veľký
A je ťažké byť umelcom.

A na konec len tri slová:
Miluj,
Trp,
a Odpúšťaj.