Without you

29. 1. 2016

Na druhý deň sme šli zas von.

A keďže bolo štátne voľno, šli sme už o pol jednej.

Hneď keď prišiel, objal ma.

,,Chýbala si mi." povedal.

,,Boli sme bez seba niekoľko hodín." odvetila som.

,,Aj tak si mi chýbala."

Chytil ma za ruku. Usmiala som sa. Držať ho za ruku bolo ako mať na dlani neobyčajne vzácneho motýľa. Srdce mi tĺklo vždy, keď sa ma dotkol. 

,,Držíš ma pri živote, vieš o tom?" prehovoril.

,,Nie, neviem." 

,,Tak už vieš. Ľúbim ťa." 

Nezmohla som sa na jediné slovo.

,,Mar?"

,,Hm..?" pozrela som sa naňho.

,,Myslíš,že nám to vydrží?"

V tom momente som bola ochotná mu povedať všetko. Chcel to vedieť. Aj ja som chcela aby to vedel.

,,Si pre mňa niečo výnimočné. Stačí mi jediný pohľad na teba a viem, že ťa ľúbim. Nikdy na teba nezabudnem. Pretože keď sa na mňa pozrieš, podlomia sa mi kolená a roztlčie sa mi srdce. Viem, že nám to dlho nevydrží, aj keď sa snažím tomu veriť. Viem, že pre teba nikdy nebudem dobrá. Nikdy ti nebudem stačiť a som si toho vedomá. Je to v poriadku. Ľúbim ťa a chcem si užiť ten čas s tebou keď môžem. Neviem ťa odhadnúť. Neviem, čo chceš. Keď sa ti pozriem hlboko do očí, vidím v nich prázdnotu, ktorú sa snažím vyplniť, ale nedarí sa mi to. Dlho so mnou nie si schopný vydržať. Potrebuješ niekoho iného, aj keď nevieš koho. Ani ja neviem koho. A trápi ma to. Ale vydržím to. Len verím, že raz budeš šťastný."