Figure Skater

4. Kapitola

Ten hlas. Je mi taký známi. Jo-Jonathan. To je Jonathan!

"Jonathan" skríkla som a objala ho okolo krku. Na chvíľu bol ako zamrazený,no potom sa spamätal a objal ma okolo pása. Dala som si čelo na jeho plece a zavrela oči. Myslela som naňho často,tak potom ako to,že som ho hneď nespoznala? Tak,je možné aj to,že bol menší a vlasy mal hnedé. Teraz je od mňa o 20 cm vyšší, vlasy mu stmavli ,len tie jeho krásne oči mu ostali. Chcela by som,aby táto chvíľa nikdy neskončila ...

"Zoe, poď musíme ísť. Máme ísť na raňajky a potom máme hodinu baletu. Trémerka bude naštvaná a nebudem môcť ísť potom na prehliadku mesta" povie Lo a ja sa odtiahnem od Joa. Ospravedlňujúco sa naňho usmejem a poviem mu.

"Vieš čo? O tretej pred domom Marge. Ahojte" ešte raz sa na nich usmejem a s Lo ideme do šatne.

"Kto to bol?" spýta sa ma v šatni.

"Jo? Kamarát z detstva" poviem a vyzujem si korčule.

"To si mi nepovedala že si mala takého pekného kamaráta" povie urážlivo a ja nadvihnem obočie.

"Chceš povedať že Enrico je škaredý?" zasmejem sa a obujem si tenisky.

"Tak ale to je Talian, Angličania sú krajší" zasmeje sa a ja si bundu a korčule schovám do tašky.

"No poď,ty moja Američanka" zasmejem sa nad ňou a opustíme štadión.

"Ty to tu vlastne poznáš,že?" spýta sa ma Lo cestou.

"Hej. Síce trénovať som chodila vtedy do starého štadiónu,na ktorý sa chcem ísť pozrieť, ale poznám to tu lepšie ako LA" poviem, no to sme už pred hotelom.

"Koľko je vlastne hodín?" spýtam sa vo výťahu.

"Pól 11" povie a ja si vzdychnem. Prídeme na izbu a ja rýchlo idem do sprchy. Tam si umyjem šampónom telo a osuším sa. Oblečiem si to čo som mala na štadióne a zistím,že Aria a Lo sa už vybalili. Aria išla na raňajky keď sme prišli a Lo je vo svojej izbe. Ešte si upravím vlasy a s Lo sa poberieme na raňajky. Hotel je nóbl a prichádzajú krasokorčuliari v našom veku. Je to len šampionát, lebo aby sme sa kvalifikovali na majstrovstvá, museli by sme byť ešte lepší. Jedáleň sa nachádza za recepciou, kde budeme raňajkovať a večerať. Jedáleň je moderná ako zvyšok hotela, sú tam stoly z bieleho dreva a čierne drevené stoličky. Sú tam 4 švédske stoly a 2 stoly z nápojmi. Všimla som si, že jogurty tu nemajú, tak si dám len cereálie s mliekom. Dám si kávu,lebo ma bolí hlava s nového vzduchu. Sadneme si pri voľný stôl a Lo začne hovoriť niečo o tom, ako by tu chcela žiť a tak. No ja myslím len a len na to isté- Jo.

- - -

Práve idem s baletného tréningu a som úplne vyšťavená. Viete,mala som mať tú svoju novú zostavu, no nebola na ňu hudba, kostým a bolo tam veľa chýb. Budem teda tancovať zostavu na pieseň Let it go, a poviem vám, neteším sa. Síce,je to detská pieseň, tá zostava je taká ťažká, že by som radšej upratala celý hotel. Sú 2 hodiny a ja mám hodinu na to,aby som vyzerala ako človek, upratala svoju izbu a dostala sa na kraj Londýna na pešo. Lo a Aria tam ešte ostali,tak som išla sama. S Enricom sme cvičili zdvíhačky  na sucho a podarili sa. Chalani končili skôr, ja som tak-trochu ušla. Vbehnem do apartmánu a vydám sa do svojej izby. V izbe je hotový výbuch, lebo som nemohla nájsť cvičky a nakoniec som zistila že som ich mala pod posteľou. Oblečenie trochu upracem a dám ich do skrine. Vonku si nechám len bledé jeansy a tyrkysovú mikinu, ktorá je vzadu predĺžená. Dám sa zas pod sprchu a poriadne si umyjem tvár. Vyjdem zo sprchy a oblečiem si to,čo som si nachystala. Vlasy si rozčešem a nechám si ich padať na chrbát. Namaľujem sa a tým myslím len špirálu a lesk. Obujem si biele Conversi a prehodím si bielu kabelku cez plece. Lo mi napísala že sa zdržala s Ariou v bufete. Ešte mám 10 minút. Vyjdem z hotela a oveje ma studený vánok. Obídem štadión a prejdem pri potravinách s mexickými sladkosťami. Keď konečne dorazím na ulicu kde býva teta Marge, ubehne pól hodina. Dúfam,že tam ešte bude. No keď ho tam zbadám, moja nálada sa zlepší. Keď ma uvidí,usmeje sa na mňa. Prídem pri neho a zastavím pár krokov pred ním. Na sebe má obyčajné rifle a biele tričko. Vlasy ma také ako ráno-strapaté. No je to zlaté.

"Prepáč že meškám,ale tréning sa predĺžil a potom som si ešte musela upratať izbu no a dúfam že dlho nečakáš" začnem sa ospravedlňovať a on sa zasmeje.

"V pohode. Inak,rád ťa vidím" usmeje sa a ja ho obímem. Chýbal mi. Komu by nechýbal najlepší kamarát? Mala som Lo a Enrica, ale nebol to Jo. Keď sa odtiahnem, chytí ma za ruku a ideme sa prejsť do parku.

"No,ako v Amerike?" preruší ticho Jo.

"Ako v Amerike. Je tam fajn, sú tam skvelí ľudia a ten štadión je bohovský,no nie je to Anglicko. No najviac ma mrzelo, keď som odišla bez rozlúčky. Bola som tam, no potom som tam už radšej nešla, lebo som si myslela, že by mi to ublížilo ešte viac. Je fajn byť zase doma" usmejem sa a položím si hlavu na jeho plece. 

"Chýbala si mi" povie a ja privriem oči.

"Aj ty mne. No a ty ako žiješ?" opýtam sa a usmejem sa.

"Úprimne? Je mi zo seba na grc" povie a obaja sa zasmejeme. Chýbalo mi to. On. Jeho smiech. Naše srandičky. Anglicko. Domov.

"Ale tak nehovor. Určite si žiješ skvele. Syn najbohatejšieho muža v Anglicku, ktorý zdedí jeho celý majetok, nemôže žiť skvele" oponujem mu.

"Radšej to neriešme. Povedz, ako ide krasokorčuľovanie?" rýchlo zmení tému, no ja to zistím.

"Skvele. Milujem to. Aj tých ľudí. Bolo pre mňa ťažké, potom čo mama zomrela na rakovinu a potom sme sa zrazu presťahovali. No vďaka Lóre a Enricovi som to zvládla" usmejem sa, no on sa zamračí.

"Kto je Enrico?" spýta sa nahnevane a ja to pochopím- žiarli.

"Enrico? Enrico je Talian, je to skvelý chalan a úžasný krasokorčuliar. Je to môj..." náročky ho potrápim a nedokončím vetu.

"A?" opýta sa nedočkavo.

"Môj najlepší kamarát číslo 2" poviem a cítim ,ako si vydýchol.

"A prvý je...?" spýta sa ma.

"Prvý je jeden skvelý chalan, ktorého poznám dlhšie ako Enrica a jeho mama robí tú najlepšiu horúcu čokoládu" poviem hrdo a pozriem sa naňho, lepšie povedané nechápavý výraz. Pozrie sa na mňa a nadvihne obočie.

"No predsa ty" štuchnem ho do rebier a zasmejeme sa.

"Moja mama by ťa rada videla a tá čokoláda nie je zlý nápad" povie a ja prikývnem. 

"No a čo tvoje kamarátstva? Aj je nejaké šťastné dievča?" vypytujem sa ho cestou k nemu.

"Tak, ja moc kamarátov nemám,jedine Noaha. Dievča? Kdeže" povie a zasmeje sa.

"Prečo? Hádam mi nechceš povedať že si gay" zvážniem a on vybuchne do smiechu.

"Ja? Kdeže. Je to komplikované" smutné sa usmeje, no to už sme pred jeho domom.