Figure Skater

5.Kapitola

Jonathan's P.O.W.

Poznáte ten pocit, keď niečo strašne chcete a dostanete to? A potom príde ten háčik. Zoe je tu. Pri mne. No nechcem,aby vedela niečo o mojej povahe. Dosť som sa zmenil. Začal som piť, nepoznám lásku, som prvo-triedny hajzel. Ona je skvelá, talentovaná a najhoršie na tom je, že ma berie za priateľa. Prvá sedíme u mňa v obývačke a Zoe a mama o niečom hovoria. Mama ju dlho obímala a gratulovala jej a potom sa začali rozprávať.Ja som šiel do kuchyne sa napiť. Vody. V piatok som sa tak zje*al, že mi alkohol teraz nechutí. Z obývačky sa ozve smiech. Mal by som tam ísť, no nechcem im to kaziť. Keď však zbadám, že Zoe odchádza, prejdem na chodbu.

"Prepáč,ale budem musieť ísť. Dnes večer máme generálku,tak ak by si chcel..." povie a ja sa usmejem. Ísť sa pozrieť na Zoe? Jasné.

"Veľmi rád prídem. Kedy?" usmeje sa na mňa.

"O hodinu pred štadiónom" ešte ma obíme a odíde. Pozerám sa na zatvorené dvere, no niekto sa dotkne môjho plece. Obzriem sa a uvidím mamu. Šťastnú. To tu nebolo dlho, naposledy keď Marge povedala, že čaká dieťa.

"Chýbala mi. Je to skvelé dievča. Neublíž jej" povie mama a odíde. Ublížiť? Ako? Jej by som nikdy neublížil. Mám ju rád. Je ako rodina. Len myknem plecami a vyberiem sa do izbe. Rozhodnem sa upratať si izbu. Naposledy som si ju upratoval... hmm... pred 4 mesiacmi? Aj to tak vyzerá- posteľ rozhádzaná, po izbe odpadky a oblečenie,  na stole taniere,poháre a prázdne fľaše, kôš plný. Zbehnem dole po vrece na smetie a na stole zbadám lesk na pery, ktorý si Zoe vyložila. Dám si ho do vrecka a idem hore. Odpadky a fľaše nahádžem do vreca,ktoré potom položím pri dvere. Oblečenie dám na kopu a posteľ si upracem. Kôš vysypem do jedného vreca a taniere a poháre odnesiem do kuchyne. Vrecia vynesiem von a oblečenie odnesiem do práčovne . Odtiahnem závesy na okne a hneď to tam vyzerá ako u normálneho človeka. Teraz vyzerá tak,ako má. Steny sú modré, maľovali sme je ako malý ja a Zoe. Veľká posteľ na kraji izba a skriňa oproti. Stôl pod oknom a dvere od kúpeľne za posteľou. Kúpeľňu mi upratuje upratovačka.V mojej izbe nesmie s ničím pohnúť. Pozriem sa na hodiny a zistím,že o 10 minút tam mám byť. Zoberiem si mobil zo stola a vyjdem von z izbe. V dome niekto nie je,lebo mama išla k svojej kamarátke Sally a otec je v práci. Vyjdem von. Do tmy. Prejdem prázdnou ulicou a ocitnem sa pred štadiónom. Pri vchode čaká dievča- na sebe ma nejaká šaty a na tom tenkú bundu, tašku, vlasy hore v drdole a na nohách tenisky. Zoe. Idem zo zadu, takže ma nevidí. Ruky jej dám na oči a ona sa zľakne.

"Kto som?" spýtam sa. Uvoľní sa,lebo zistí,že som to ja.

"Hmm je to Marge?" spýta sa.

"Nie" odpoviem.

"Je to otec?" spýta sa.

"Nie" odpoviem.

"Tak to bude... chalan, ktorý nevie korčuľovať" povie a ja pustím svoje ruky.

"Takých ľudí je veľa" protestujem. Otočí sa a ja ju zbadám, síce len vo svetle lampy. Svoje hnedé vlasy má vyčesané hore a na sebe má jemnú vrstvu make-upu. Má slabo modré tiene a na ústach lesk. Lesk.

"Ale ten človek, ti niečo doniesol" zatvári sa prekvapene a ja jej dám jej lesk.

"Jeej a ja som ho hľadala. Ďakujem" usmeje sa a schová si ho v taške.

"Poď, s niekym ťa zoznámi" chytí ma za ruku a vedie ma dnu. Na chodbe je nejaká chalan, asi v mojom veku. Na sebe ma čierne tričko a čierne elastické nohavice. Rozprával sa tam s... Lo?

"Tak Lo už poznáš no a toto je môj skvelý kamarát Enrico. Enrico, toto je môj kamarát z detstva Jonathan" ten chalan,Enrico, sa na mňa usmeje a ja mu úsmev opätujem.

"No poď" ťahá ma ďalej až prídeme pred šatne.

"Môžem tam ísť?" spýtam sa opatrne.

"Jasné. Nikto tam nie je" povie a otvorí dvere. No niekto tam bol. Jedna baba v červenom drese, s blond vlasmi a make-upu mala viac, než by mala mať. Tá druhá bola pri nej a na sebe mal zelený dres a hnedé vlasy zapletené do vrkoča. Obe sa na nás pozreli. Blondína- budem jej hovoriť Barbie- fľochla pohľadom na Zoe a na mňa sa zvádzajúco usmiala. Tá druhá -jej budem hovoriť druhá- sa na Zoe usmiala a mňa si premerala pohľadom.

"Zoe! Už som sa bála že neprídeš. Nepredstavíš nás?" spýtala sa umelým hlasom.

"Bola by si skôr rada,keby neprídem. A nie, nepredstavím" odvrkla Zoe a presunula sa na svoje miesto.

"Ale, Zoe, nepreháňaj. Naozaj som sa bála" povie "sladko" Barbie.

"Dobre,predstavím vás. Alison, toto je môj kamarát, ktorý ťa nemá čo zaujímať, Jo. Jo, toto je krava, ktorá je proste krava. A toto je Mona, moja kamarátka" povedala a vytiahla si korčule. Nad tou kravou som sa musel zasmiať. Mona sa zdala byť fajn.

"Zoe, nehovor o mne ako o štetke" povedala urazene Barbie.

"Nechcem sa s tebou tu hádať. Prosím ťa, aspoň tu buď na chvíľu normálna" povie unavene Zoe a postaví sa. Vyzlečie si bundu a ja uvidím jej kostým- obrázok. Celkovo,tie šaty sú pekné, hodia sa na ňu. Prejde za mnou a chytí ma za ruku. Zas ma ťahá preč.

"Tešilo ma, Mona" poviem,ako-keby tam Barbie nebola. Zatvorím šatňu a Zoe ide na ľadovú plochu.

"Máš skvelých kamarátov" poviem po ceste.

"Ja viem. A nie, Alison nie je moja kamarátka" povie a ja prikývnem,aj keď to nemôže vidieť.

"Zistil som" odpoviem.

"Dúfam, že ti tam nebude zima" povie.