Chrípka

Levi vstal ako každé ráno,umyl sa,učesal sa,vystrojil sa do svojho každodenného obleku a išiel budiť Erena lebo dnes cestujú zo zámočku späť do Shingashini. Išiel tak chodbou,nenarazil na žiadne individuá(ako napr.Hanji) takže sa spokojne a s dobrou náladou dostal až k Erenovi do izby,aj keď je uňho dobrá nálada iba zriedkavá. Keď ale vošiel,dobrá nálada ho razom prešla,dokázal. Eren sa celý spotený triasol,držal sa za brucho a bol bledý ako stena,čo neznamenalo nič dobré.
"Oi,Eren!"
"O-Ohayo...gosaimasu...hneď vstanem a oblečiem sa..." povedal a pokúšal si na posteli sadnúť a už-už by sa aj postavil keby Levi nepovedal
"Tak to stačí! Prestaň! Ublížiš si!"
"Som v pohode a nič mi nieje..." odporoval Eren a postavil sa. Hneď ako chcel urobiť prvý krok ho jeho zoslabnuté nohy zradili a on sa zrútil na Leviho,ktorý to však ustál a pomáhal mu dostať sa späť do postele.
"Tak vidíš! A že nič ti nieje! Ukáž...pomôžem ti späť do postele."
Tak ho tam teda Levi vrátil a zababušil ho do perín. Priložil mu ruku na čelo,no nevedel podľa toho určiť či má alebo nemá teplotu. Tak mu teda priložil na čelo ústa. Podľa toho už určil že má vysokú horúčku.
"Okej. Lež a ja ti prinesiem nejaké lieky proti horúčke a čaj."
"O-Okej..."povedal Eren chrapľavím hlasom a na konci vety zakašľal. Poriadne zakašľal. Nevyzeral veľmi dobre. Levi vyšiel na chodbu,išiel do svojej izby a vzal si lekárničku. Vzal z nej Paralen,Dithiaden a teplomer. Išiel po chodbe späť k Erenovi ale cestou ho zastavila Hanji. Leviho hneď napadlo že či mu nemôžu nejaké lieky uškodiť,či premeniť ho na titána.
"Ty Hanji...keď má Eren teplotu a chcem mu dať Paralen,neuškodí mu to?"
"Nemalo by."
"A keď to zmiešam s Dithiadenom?"
"Nemalo by sa mu stať nič lebo Dithiaden ho iba skľudní. Nemal by jeho titánie ja rozzúriť."
"Ok. Vďaka."
"A čo je chorý?"
"Asi áno."
"A prečo si mi hneď a okamžite nepovedal?!"zakričala poňom a rozbehla sa k Erenovi do izby. Levi mu išiel ešte urobiť čaj. Keď tam stihol doraziť, Erena už Hanji otravovala a ten iba fňukal nech ho nechá spať.
"Nie! Skôr ako zaspíš si daj tieto tabletky."
Eren si teda nanovo sadol, prehltol tabletky,zapil ich čajom a hneď na to zaspal. Levi ho nechal nech si oddýchne, schmatol Hanji z toho istého dôvodu a išiel to niekomu oznámiť. Keď prišiel do zborovne,všetci sa tam chystali na odchod. Zrazu si Leviho všimol Erwin a tak poňom zakričal
"Hej Levi! Kde je Eren?"
"On do Shingashini nepôjde. Teda aspoň nie dnes. Ochorel a tak tu ostáva. A ja s ním. Potrebuje niekoho kto by ho obskakoval lebo sám sa nedokáže ani postaviť."odsekol trochu podráždene a snažil sa to tu čo najrýchlejšie vybaviť.
"Aha. Takže vy dvaja pricestujete neskôr."
,,Minimálne počkám,kým sa mu aspoň trochu uľaví."
,,Okej. Všetci ostatný! Na koňov!"
Všetci odišli a Levi ostal s Erenom v celom zámočku sám. Išiel k nemu do izby,ale dalo sa to nazvať aj celou. Levi sa porozhliadol. Bolo to tam tmavé a vlhké.
"Niet divu že si ochorel."povedal len tak spiacemu Erenovi. Ten na to iba zakašlal. Levi prišiel k nemu a pohladil ho po vlasoch. Sadol si na kraj postele a díval sa,ako nekľudne sa Erenovi s horúčkou spí. Mal ho celkom v obľube a tak nebol zrovna nadšený z toho že ochorel. Eren sa zrazu rozkašľal. Ale tak veľmi, až sa zobudil.
"Ah bože za čo?"
"Nefňukaj. Za pár dní sa ti uľavý."
"Áno ale až za pár dní a do tej doby tu musím vylihovať a cítiť sa ako mŕtvola."
"Hmhm...vieš čo? Premiestnime ťa do mojej izby,čo ty na to? Tu je vlhko a temne. V mojej izbe by pre teba bolo lepšie prostredie."
"Ale to nieje potrebné."
"Ale ja hovorím že je takže pôjdeš. Vstávaj!"
"Hm...a znova...za čo?"
Levi mu pomohol sa postaviť a nejako sa dopotácať až k nemu do izby. Uložil ho k sebe do postele a zatiahol závesy aby tam mal vätšiu tmu.
"Tak...nieje ti predsalen lepšie tu?"
"Asi je. Mali ste pravdu."
"Ja viem. A teraz sa napi. Musíš veľa piť ak chceš vyzdravieť."
Eren sa teda posadil a napil sa čaju. Potom si znova ľahol spať.
"Oyasuminasai Eren."
"Oyasumi...hm..."
Levi potom odišiel do kuchyne. Urobil Erenovi ďalší čaj a polievku nech zje aspoň niečo. Keď sa vrátil za ním do izby,Eren sa len triasol a prevaľoval zo strany na stranu. Najskôr nočná mora.pomyslel si Levi a prešiel k jeho posteli,aby ho zobudil. Začal s ním nežne triasť ale aj tak to nepomáhalo a on sa nie a nie zobudiť.
"Sakra Eren!"zakričal Levi a vlepil mu dosť silnú facku.
"Au..za čo?"
"Mal si nočnú moru a nešlo mi ťa inak prebrať."
"Aha..."povedal Eren a sklopil pohľad k zemi,na ktorú po chvíli dopadla jeho prvá slza. A nebola jediná. Na zemi sa začali objavovať jeho slzy,ktoré sa začali vpíjať do podlahy. Levi nevedel čo má urobiť. On nebol v utešovaní dvakrát najlepší ale nechcel aby sa mu tu nervovo zrútil. Tak mu teda položil ruku na rameno,po chvíli ho aj objal a snažil sa dať dohromady niekoľko sladkých a upokojujúcich slov.
"Shhhhh....to nič Eren. Bol to len zlý sen. Nič viac,nič to neznamená."
"Ak toto bol len zlý sen...tak nechcem vedieť ako vyzerá nočná mora..."vzlikol Eren a natiskol sa k Levimu ešte viac. Jeho nočná mora bola o jeho matke. O tom ako mu ju pred jeho očami zožrali titáni a on sa mohol len pozerať,nemohol jej nijako pomôcť. To bola jedna z najhorších nočným mor aké kedy mal. Levi s ním súcitil, vedel aké nepríjemné môžu byť nočné mory z minulosti. Konejšivo ho objímal a hladil po chrbte,kým jeho vzliky neustali a on mu nezaspal na ramene, tentokrát už pokojným a kľudným spánkom. Levi si začal uvedomovať,že mu na Erenovi začína čím ďalej tým viac záležať a postupne aj niečo viac. Toto bolo pre muža jeho kvalít celkovo nemožné. Myslel si,že pocity zahodil a svoje srdce opevnil veľkou hradbou. A bolo tomu tak. Ale Eren dokázal tú hradbu jednoducho rozkopnúť,rozdupať a zničiť,a dostať sa tak priamo k jeho srdcu,ktoré jeho lásku toľko potrebovalo. Všetky jeho city zakopané hlboko pod zemou znovu vykopal a donútil ho ich znovu cítiť. Levimu sa to moc nepáčilo,ale zároveň ho to nejakým zvláštnym spôsobom hrialo na srdci a pôsobilo to velice príjemne. Ale aj tak bolo Levimu veľmi zvláštne,lebo kvôli tomu že pocity už dlho nemal, nevie teraz,ako má reagovať na ich nečakaný nával,ktorý sa ho pokúšal zavaliť ako veľká a silná lavína. Nechcel však,aby ho toto v hociakom zmysle vyklepalo či pri najhoršom vyviedlo z miery. Eren mu len tak spal na kolenách a Levi sa pri pohľade naňho,neubránil menšiemu úsmevu. Pôsobil tak krehko a nevinne,až sa nedalo neusmiať. Levi prostě nedokázal odolať, takže v presvedčení,že to Erena nezobudí,pritiskol svoje pery na jeho. Nezobudilo ho to,tak Levi svoj čin zopakoval. Tentoraz sa ale Eren zobudil a vyjavene sa na Leviho díval. Nerozumel jeho konaniu ale bolo mu nadmieru príjemné. On pre Leviho choval sympatie dlho,ale nikdy by nečakal že budú jeho city opätované.
"He-Heichou...prečo ste to...urobili?"
Levi oba mlčal a otočil pohľad v stĺp,len aby sa nemusel dívať do Erenovích smaragdových očí, plných lásky k nemu. Samoztejme lásky,v ktorú v nich Levi nikdy nevidel. Bol proti tej láske slepý,alebo si len nechcel priznať že ju tak vidí? Správna otázka,ovšem bez odpovedi. Na tú dokázal odpovedať iba Levi-heichou sám sebe,ak si túto otázku,skutočne položí. Eren sa naňho stále uprene díval a Levi stále len upieral pohľad na stenu bielej farby.
"Heichou,ja som sa vás niečo pýtal..."povedal Eren a domáhal sa tým k odpovedi. Levi sa ale k ničomu nemal,takže Eren zapojil aj ruku,ktorou ho nežne chytil za tvár a otočil si tvárou k sebe.
"Ja...Eren..."nedokázal zo seba vydať jednu súvislú vetu. Snažil sa,ale prostě to nešlo.
"Heichou...prosím. Chcem od vás počuť len dve slová,len tie dve slová..."
"Eren ja-"prerušil ho Erenov dusivý kašel. Eren sa musel posadiť,ale aj tak mu kašel neutichal,takže sa musel napiť čaju. Levimu sa odpoveď znova vytratila z úst,toto bolo snáď poprvé čo nemohol normálně hovoriť alebo sa vyjadrovať bez problémov. Vždy niečo chladne a rýchlo odsekol,ale v tejto situácii to nebolo možné. Začal znovu iba koktať. Nakoniec si ale povedal: Kurva,som predsa Levi Rivaille!!! Nedokážem mu ani povedať čo cítim?! Chytil Erena za tričko jeho pijama a pritiahol si ho k sebe do bozku.
"Ja ťa milujem,ty fagan."povedal Levi,znova vo svojej koži. Stále trochu vykoľajený ale dokázal to s umom a eleganciou zamaskovať. Teraz bol Eren ten, ktorý nevedel čo povedať ale nakoniec ani nič hovoriť nemusel. Len protiskol svoje pery na Leviho a objal ho okolo krku. Ešte peknú chvíľu sa láskyplne bozkávali,kým sa od seba dokázali odtiahnuť. Tak dlho po týchto bozkoch túžili,že sa od seba nedokázali odtrhnúť po kratšom čase. Keď im ale došiel kyslík,jednoducho sa od seba museli odtrhnúť. Ale pre Leviho tot nebol ani z ďaleka koniec. Povalil si Erena na postel a rukou mu vliezol pod tričko. Už sa nedokázal držať spať. Eren iba spolupracoval a tiež začal Leviho zvliekať. Netrvalo ani päť minút a Eren na sebe nemal nič. Levimu ešte ostali nohavice,ale to mu neprekážalo,aby mohol začal láskať Erenov krk,hruď a postupne všetko,nežnými bozkami. Eren sa pod každým jeho dotykom rozplíval,akoby naňho malo každé malé dotknutie omamné účinky. Už teraz bol pekne tvrdý(všetci vedia kde XP) a to boli ich hrátky iba na začiatku. Levi na tom nebol inak,ale dával si načas. Ten pohľad,ktorý mu Eren poskytoval ho priam fascinoval,a bol asi jediný ktorý ho v celom jeho živote neotravoval. Ale nechcel ho už ďalej trápiť,tak mu vyhovel,a začal ho rukou uspokojovať. Ale stále sa mu pritom díval do očí,aby neprišiel ani o jednu jedinú mimiku jeho tváre. Levi začal pridávať na tempe,ale vždy keď bolo na Erenovi vidieť,že sa blíži k vrcholu,spomalil na najnižšie tempo a nechal tie pocity odoznieť.
"P...prosím...he-heichou..."zaprosil Eren medzi hlasnými vzdychmi a stonmi a to už Levi povolil a nechal ho vyvrcholiť. Trochu pritom zašpinil povlečenie v Leviho izbe,ale v tomto momente to ani jeden neriešil. Levi si olízol špinavú ruku,a doslova a do písmena sa vrhol na Erenove pery,ktoré začal dravo bozkávať. Nežne vkĺzol svojim jazykom do jeho úst,a začala sa taká menšia hra. Eren z Leviho začal sťahovať nohavice na znak,že už to dlhšie nemôže vydržať. Levi už bol na hranici šialenstva,takže si urýchlene začal Erena pripravovať. Vkĺzol doňho jedným a potom aj druhým prstom,ktoré od seba začal rozťahovať a krúžiť nimi. Za malú chvíľu bola príprava za nimi,takže Levi mohol prsty vytiahnuť a nahradiť ich svojom,úplne tvrdou,erekciou. Vnikol doňho pomaly,ale naráz. Eren bolestne zaúpel,ale už sa nemohol dočkať. Levi po vstupe vydýchol všetok vzduch čo mal v pľúcach,a s prirážaním ešte počkal. Nechal ho nech si zvykne,a keď si bol istý,že ho to nebolí,prvýkrát prirazil. Prírazi boli zprvu nežné,no postupne naberali na intenzitě. Celou izbou,mám pocit že aj celým zámočkom,sa ozývali ich slastné stony a vzdychi. Eren aj Levi cítili značné množstvo eufórie,ktorá ich doháňala k šialenstvu. Levi vedel,že dlho už to nevydrží ako on,tak aj Eren. Na oboch bolo vidieť,že vzdychajú hlastnejšie,obom to odrazu pôsobilo strašnú slasť.
"L-Levi...Levi...Levi..."opakoval stále dokola Eren a s Leviho menom na perách vyvrcholil. Jeho vnútro sa stiahlo okolo Leviho údu,a on s tlmeným výkrikom vyvrcholil hneď za ním. Vystúpil z neho a zadýchane si vedľa neho ľahol a spolu s ním sa snažil vydýchať prežitý orgasmus. Eren bol z toľkej aktivity,horúčky a kašľa pekne vyčerpaný,takže v Leviho vrúcnom objatí zaspal skoro okamžite. Skôr ako sa mu ale viečka podlomili úplne,preniesol tie sladké slová,ktoré chcel Levi vždy počuť.
"Milujem ťa..."
Leviho táto veta príjemne bodla pri srdci. Objal Erena ešte pevnejšie,oboch ich prikryl a zaspal spolu s ním. Ráno,bolo tak trochu komické. Eren sa cítil oveľa lepšie a celá choroba,tak ako sa objavila,tak aj zmizla. A Levi? Levi ráno stonal v horúčkach,kašli a nádche. Tak trochu sa im karty obrátili a teraz sa Eren staral o Leviho. Ale teraz to bolo iné. O dosť iné. Eren bol k Levimu otvorenejší,milší,dokonca mu prestal vykať. A Levi s tým bol spokojný,dá sa povedať až nadmieru. Úpel sice v horúčkach,ale cítil sa lepšie ako kedykoľvek predtým. Pribudlo tu aj oslovenie,miesto heichou-láska alebo miláčik keď už tak. Záleží od situácie ale pre Erena bola špecifikovanejšia tá láska,lebo bol od neho Levi aj tak o dosť starší. Levi mal zasa rád situácie,keď bol s Erenom sám a nemusel sa pred všetkými hrať na drsňáka,ktorý toho malého fagana má na krku a toleruje ho len tak-tak. Vždy mu rád povedal miláčik,zlatko a pozeral sa ako nafukuje tváre keď je nahnevaný,ako sa snaží,ako sa premáva po kuchyni keď niečo varí-Leviho fascinuje celý ako je,a to úplne vo všetkom.