KINGDOM COME

dve tváre

Pohľad Mack :
,,Nie, ale, zistili sme, že toto bolo iba také pobláznenie. Že každý máme vo svojom živote človeka, ktorého milujeme."
,,Až na to, že mne sa ten človek nejako zo života stratil," dodala som smutne.
,,Ach Mack... Ľudia sa len tak nestrácajú..."
,,Nooo čo už... Aspoň mám teba, ako kamaráta. Dúfam, že to nebude Lucy prekážať."
,,Nie neboj, keď sa vráti, pred-stavím ti ju. Bude sa ti páčiť."
,,Dobre," zašepkala som.
,,Fajn,"objal ma. Kamarátsky a ochranársky objal.

Pohľad Colina:
Ďalší večer bez nej.
Chýba mi.
A veľmi.
Ďalší večer , kedy si vynadávam, za to, čo som spravil.
Očividne si zaslúži niekoho lepšieho.
Nie som jej hodný.
Tak ju budem len z diaľky milovať a obdivovať.

Pohľad Mack:
Asi o pol jednej ráno som sa vrátila do izby.
Bola som celkom triezva a unavená z tanca, no zároveň som bola aj šťastná, že sme si to s Andrewom vyriešili.

Môj pohľad sa uprel na nejakú hrču zabalenú v paplóne na Vanessinej posteli.

Prišla som bližšie a uvidela som, že je to človek.
Vanessa.
Schúlená v rohu postele, pozakrývaná paplónom.

,,Vanessa ?" ozvala som sa opatrne.
Namiesto odpovedevede som počula iba vzlyky a tiché fňukanie.
Toto nemohla byť ona.
Veď nikdy neplakala a divila by som sa, keby vedela, čo znamená slovo plakať.

,,Si v poriadku ?"
,,No čo myslíš!?" skríkla.
,,Nemusíš kričať! Ja som sa ťa len spýtala."
,,Nie, nie som v poriadku! Si šťastná!?"
,,Prečo by som mala byť šťastná, z toho, že tebe je zle ?" zatvárila som sa nechápavo.

Pretože, aj keď som ju tak trochu neznášala, nikdy som jej nič zlé nepriala.

,,Pretože ty máš všetko! Môjho nevlastného brata. Dobre sa učíš... A vlastne si omnoho šťastnejšia ako ja. A keby som teraz nebola opitá, určite by som ti to nehovorila."

Jej slová ma zarazili. Z čoho usúdila, že som šťastná!? Veď v mojom živote sa všetko iba ničí! A ona mi ho ešte pred nedávnom strpčovala.

,,Tvojho brata nemám a o tom šťastí by sa dalo polemizovať. A teraz fakt nechápem, prečo tu len tak sedíš a nariekaš nad sebou.
Keby si luskla prstami, určite by sa tu objavil nejaký vyšportovaný basketbalista. Alebo by si mohla ísť do Gucci obchodu a kúpiť si zopár kabeliek."

,,Ale ty to nechápeš!" buchla rukami o posteľ.
,,Tak mi to vysvetli!"
,,Fajn," ukázala rukou na svoju posteľ a ja som si neisto prisadla.
Keby som to urobila pred týždňom, asi by ma vyhodila a vydezinfikovala by celý matrac.

,,Keď som bola malá, mama chcela, aby som bola modelkou. Od ôsmich rokov som mala zafarbené vlasy a nejedla som žiadne sladkosti. Vždy som musela byť najlepšia.
Keď som sa v štrnástich cez letné prázdniny prestala maľovať a farbiť si vlasy...
Proste keď som prišla domov, mama zalomila rukami a povedala:
,Preboha! Vaness, si strašná!'
Táto veta mi doteraz utkvela v pamäti. Tak nejak mi to ostalo. Už nikdy som nevyšla z domu nenamaľovná. Neukázala som ľuďom, čo cítim a radšej som ich odohnala tým, že som bola zlá. Každý môj chlapec mi povedal , že som bezcitná mrcha, pretože som ani jedného nikdy nemilovala. Ani jeden ma nepoznal."

Prvé sekundy som ostala s otvorenými ústami.
A potom...
Potom som ju objala.
Neodtiahla sa.

,,Prepáč mi prosím za všetko," zašepkala keď mala hlavu na mojom pleci.

,,Už sa tým netráp, len mi jedno sľúb. Zajtra sa nebudeš tváriť, že si mi nič nepovedala. Zajtra sa začne nový život, dobre ?"
,,Sľubujem."

Prepáčte, že mi to trvalo tak dlho :'( mala som nejaký ,,spisovateľaký" blok ( možno niektorý poznáte).

V tejto kapitole sa Vanessa už trochu polepšila a dúfam, že ju budete neznášať o trochu menej. :)

Chcela som este povedať, že možno zajtra by mala vyjsť aj nová kapitola I NEED YOU, IDIOT.

Ďakujem za všetky komenty v predchádzajúcej časti. Potešilo ma, že som sa rozhodla dobre medzi M+C a M + A. :))