Dnes ráno som sa zobudila S bolesťou hlavy.Sadla som si na gauč A Blue prišiel ku mne. Nevedela som čo sa so mnou deje. Zavolala som ku mne Anet. Po 2 minútach už zvonila. Otvorila som A pred dverami som odpadla. Anet ma odniesla na gauč a silno stisala za ruku. V tom momente som sa prebudila ale nepočula som . Prestávala som vidieť. V hlave sa mi premietali spomienky. Zrazu som myslela na zvláštne veci. Aké by to bolo lietať? Predstavovala som si ako som na útese nad oceánom A vznášam sa. Nádherný pocit. Ani chvíľu som nemyslela nato že nepočujem A nevidím. Už nechcem byť obyčajný človek S normálnymi myšlienkami ale človek ktorému tvoria život sny. Ale potom to prišlo. Myšlienky neboli len dobré. Nemôžem počúvať hudbu A užívať si ju. Nemôžem kráčať V rytme úžasu. Ronili sa slzy , oči plné horký ch sĺz, oči ktoré nevideli plakali .
Ahoojte takže tu je ďalšia časť. Chcem upozorniť že dlhšie nedám lebo nemám rozpísanú.
YOU ARE READING
''Ordinary'' Girl
Teen FictionAhoj volám sa Lara. Mám 14 rokov a pochádzam z Kanady ale žijem v Európe. Mám najlepšiu kamarátku Anet. Moje oči sa mi začali meniť a s nimi aj môj život. Pripletie sa tam aj láska......
