Bol to ako každý deň ,ráno o 6:30 vstávanie do školy ,raňajky,tašku cez plece a utekať na autobus do školy.
Ale autobus my ušiel .
Tak som to zobrala skratkou cez les .
Utekala som aby som stihla aspoň matiku lebo naša učitelka je ako piraňa . Išla som a začula som krik išlo to z ľavej strany lesa kde bol starý a opustený dom.
Mama my oňom rozpravala keď som ešte bola malá.
Išla som k tomu domu.
Ale dnu nikdo nebol len,rozbite skla ale stále niekdo kričal.
Bála som sa až sa mi triasli kolena a išli zimomriavky po chrbte. Tak som išla radšej preč.
Ale podkla som sa o koberec ktory bol na drevenej podlahe.
Keď som sa o ten koberec podkla odhalila sa chodba .
V tedy som sa bala ešte viac ale aj tak som bola zvedava.
Išla som dole a tam som uvidela postavu zahalenú v čiernom obleku. Pisala niečo na stenu krvou čo my bolo veľmi divne. Išla som k nej a zo strachom som sa spytala či jej dačo neni.
V tedy sa na mňa otočila z krvavim nožom a odrezenim prtom.
Do tvare som jej nevidela lebo som sa rýchlo rozbehla preč.
Rozbehla sa za mnou.
Ale bola som rýchlejšia a ušla som .
Išla som zas cez les až domov myslela že som bola v pohode ale nie
Pokračovanie na budúce
