"Dúfam, že dnes vyrazíme do mesta. Mám kúpenú novú košeľu a rád by son ju prevetral." Môj najlepší kamarát Max je jednoducho kassanova. Miluje kluby, ženy, sex a chlast. Ja som presný opak. Radšej sedím doma s knihou a dobrým vínom. "Max prepáč, dnes nemôžem mám sa stretnúť s Brantom a prejednať nejaké zmluvy, ktoré mi ešte nepodpísal." Bola to pravda, ale Max mi už neveril. Musela som mu vyhľadať papiere a odprisahať, že nabudúce už pôjdem. "Vždy keď ťa chcem zobrať niekam von, máš už niečo napráci! Idem domov, večer ti zavolám, koho som ulovil. Čau!" zabuchol sa sebou dvere a ja som ostala omámená, z toho ako na mna vyletel. Max bol pohodový typ chlapa. Je vysoký ako ja, ma krátke hnedé vlasy a dokonale vypracované telo. Mala som ho rada, ale keďže odišiel mala som aspoň pokoj. Boli ešte len tri hodiny, do štiestej som mala kopu času.
Napustila som si plnú vaňu teplej vody, zobrala som si podložku, knihu a vedľa vane som si dala nabíjať telefon. Moja kúpeľna nebola nejako extra, ale pre mňa bolo hlavné, že sa do nej zmestila rohová vaňa. Hnedo-červené kachličky pôsobili upokojúco, avšak pri správnej atmosfére vzrušujúco.
"Takto si predstavujem pohodu." povedala som si sama pre seba. Kniha ma tak zaujala, že som stratila pojem o čase. "Kara, volám ti, lebo sme sa dohodli, že o piatej si mám k tebe prísť po tie papiere a už 20 min. ti klopem na dvere." Keď som si to všetko v hlave vyratala zistila som ze mám len pár minút na prípravu. "Jasné, bežím ti otvoriť." Rýchlo som sa vymotala z vane, zabalila sa do uteráka a bežala otvoriť svojej "kamarátke", ktorá má len jedno šťastie, že ma pozná od škôlky. Je to krásna a múdra blondínka, avšak poriadne rozmaznaná. Mala tenkú postavu vďaka dokonalému metabolizmu. Pravdaže mi yo vždy vyhadzovala na oči. Už dávno som chcela prerušiť kontakt, no ju nikto nevie odbiť. "Ou Kara, vidim, že ruším." Jej namyslený úsmev mi už po toľkých rokoch s ňou vôbec nevadil. "Tu sú papiere a prepáč, ale chystám sa niekam, takže nemám čas. Ak ti niečo nebude jasné, zastav sa za mnou zajtra v kancelárii. Ahoj." Všetko čo som chcela som jej povedala a zabuchla som pred ňou dvere.
Rýchlo som sa poutierala, v zrkadle som si bleskuhodne natrela make-up a urobila niečo s vlasmi. "Predávaš nemocnicu Brnatovi nie namyslenénu snobovi." Musela som sa nejako upokojiť. "Rúž by sa tomu hodil tiež." V hlave som už dávala dokopy som outfit. Keď som si domaľovala ústa a zistila som, že som sexy aj za pár minút, utekala som do spálne. Moja spáľňa bola zelenej farby, uprostred veľká posteľ. Na pravej strene oproti oknu bola veľká stavaná skriňa. Pod okonom bol stolík a na stene vedľa okna veľké zrkadlo. Pred posteľou som mala dokonalý, biely koberček s dlhými vlasmi. Zo skrine som vytiahla čiernu úzku sukňu, bordovú blúzku. Obula som si čierne, špicaté lodičky a posledný krát som sa pozrela do zrkadla. "Niečo tomu chýba.... Jasné, náhrdelník." Rýchlo som sa rozbehla naspäť do spálne a vybrala som čierny náhrdelník, ktorý ma urobil dokonalou. Zobrala som kľúče od auta, pracovný kufrík a mobil z mištičky pri vchodových dverách. Autom som sa dostavila na určené miesto. Tento klub som nepoznala. Terasa bola zahalená tmavým drevom. Vošla som dnu. Bolo to tu celkom útulné. Poobzerala som sa okolo seba a zistila som , že som prišla skoro. Usadila som sa pri stole v rohu a objednala si vodu. "Slečna MrCortneyova? Som Brant a toto je môj spoločník pán Portney." Spoločníka pána Branta som okamžite spoznala. Bol to jeden z najlepších právnikov. Mal asi okolo 28 rokov, dokonalé ramená a modré oči, ktoré sa vám dobíjali až do duše. "Slečna MrCortneyova teší ma." Jeho stisk nebol ani silný, ale ani ľahostajný. Ruku ku mne natiahol aj oán Brant, s ktorým som sa dôverne poznala. Brant ma 45 rokov je štastne ženatý a má dve krásne deti. Jeho úsmev je úprimný a celkovo je to veľmi milý a sympatický človek. Pokiaľ ste mu priateľom. Usadili sme sa a prešli sme k veci.
Všetko dopadlo tak ako malo. Zmluvy sme podpísali a myslím si, že úsmev na tvári pána Branta bol zaručene spokojný. "Tak ja už musím ísť," ozval sa Brant, " žena, deti, povinnosti. Dovidenia, slečna Kara. David." Spozornela som, keď mi Brant náhodou prezdradil krstné meno Portneya.V kútiku duše som si priala, aby sme tam ešte ostali. No David Portney sa tiež postavil a s úsmevom povedal. "Síce ma deti ani žena nečaká, ale mám ešte jedno stretnutie. Tešilo ma slečna MrCornteyova." Podali sme si ruky a vybrali sa k autu. Pán Brant mal krásneho, veľkého, čierneho Hamera, pán Portney mal bielu Audinu. Nevedela som presne akú, ale páčila sa mi a nakoniec ja s Range Roverom.
Crrrrn. "Kara otvor! Viem že si doma otvor!" preboha sú dve hodiny ráno, kto čo odomňa chce. Moje krásne pyžamko, ktoré tvorili kraťasky a dlhé tričko heineken, neboli veľmi štýlovým oblečením. "Preboha čo sa deje?" Otvorila som dvere, keď ma zaľial chlad. "Otec?! Čo tu robíš?" S ocom som vždy mala dobrý vzťah, ale od kedy pracujem nechodili sme sa veľmi navštevovať. Avšak teraz bol
z neho cítiť rum a benzín. "Pusti ma dnu. Chcem spať." Keďže boli dve hodiny RÁNO, nechcela som sa s ním hádať a tak som ho uložila na gauč. K hlave som mu dala lavór a vyzula som ho. Keď som odchádzala zamrmlal: "Portney zmizne!" Ostala som stáť. Môj otec nie je typický chlap, ktorý chodí zarábať, je milý a venuje sa svojej rodine. Môj otec je svojský. Mafiánov máme
v rodine dosť, aj preto som riaditeľka. Keďže som veľmi dobre vedela ako rieši konflikty
s luďmi, začala som sa báť. Ale moja únava ma premohla a tak som zaspala.
"Mmmm, čo sa tu varí ?" Veľký obrys chlapa za kuchynským stolom v mojom byte nebol zvyk. "Robím ti jesť, teda aj sebe." Nebola som k nemu príjemna, keďže ma poriadne nahneval tým svojim ožranským vpádom do môjho bytu. "Tak začni, nech to mám z krku." Rýpal do mňa. Vedel, že som mu za to všetko chcela vyčistiť žalúdok, ale iná vec ma trápila viac. "Kto je Portney a prečo sa ho chceš zbaviť?" Bola som odhodlaná zistiť o tom chlapovi čo najviac. "Skade to vieš?!" Začal vstávať od stola a približovať sa. Nikdy som sa ho nebála a tak to nebolo ani teraz.
"Včera, keď si mi tu vtrhol opitý, si to povedal." Otočil sa, zobral si tanier a odišiel do obývačky. "Otec, povedz mi to!" Nikdy mi nehovoril nič. Vždy som chcela vedieť viac, viac o jeho práci, o mafii a veciach, ktoré ma lákali. Pozrel sa na mňa, tichým hlasom povedal: "Ten chlap je na zlej strane karty a včera si s ním jednala. Po tom jednaní si ťa dal preveriť a tak isto ja jeho. Hádaj pre koho robí, myslím si, že Oáza ti napovie. Už si spomínaš?".....
