"Kara je tu istý pán Portney a chce sa s tebou stretnúť. Môžem ho pustiť dnu?" Melanie ma vytrhla z kopy papierov na mojom stole. Potom mi však zastal rozum a musela som sa spýtať Melanie znova.
"Počkaj kto?"
Chcela, musela som to ešte raz počuť.
"Pán Portney. Tak môžem?"
Začala som premýšľať. Čo tu robí? Všetky papiere na kúpu nemocnice sme podpísali a prepis dopadol úplne v poriadku. Pán Brant je úspešným riaditeľom už mesiac.
"Kara?"
"Dobre Melanie vpusť ho."
Mala som asi desať minút, kým sa dostane ku mne do kancelárie.
Zo spodného šuflíka som vytiahla zrkadielko a rúž, prepúdrovala som si nos. Prehrabla som si vlasy, aby vyzerali vzdušne a dostali objem. Na sebe som mala bordovú sukňu, biely Top a červené sako. Po stole bolo plno papierov a moje opätky dosť daľeko.
Zrazu sa ozvalo klopanie a dvere v mojej kancelárii, zo svetlého dreva sa otvorili. V nich stál elegantný sexsymbol. Na sebe mal čierny oblek, ktorý mu dokonale sedel. Mal nádherný, šibalský úsmev a oči temné.
"Smiem?" ozval sa trochu lišiacky.
"Keby ste nesmeli, Melanie by vás nepustila ani k dverám." Mierne som ho podpichla. Usmial sa teda usmial sa na mňa.
"To tam budete stáť. Nebojte sa nekúšem." Zasmiala som sa, ale on mal kamennú tvár.
Elegantne si sadol na bielu stoličku. "Tak čo mu vďačím za vašu navštevu?" Tajne som dúfala, že prišiel kvôli mne.
"Slečna MrCortneyova som tu osobne. Dlho sme sa nevideli a počul som, že sa vám darí."
Bola som prekvapená. Chce mi pogratulovať k novej pobočke alebo ku odkúpení novej banky?
"Pán Portney. Nevideli sme sa presne od podpisu. Všetko dobre dopadlo nie? A áno darí sa mi. Aj vám nie?" pozrel sa na mňa prenikavým pohľadom.
"Slečna MrCortneyova áno všetko dopadlo výborne. Počul som o novej kúpe a rád by som vám navrhol spoluprácu. Budete potrebovať skúseného právnika." On chce somnou spolupracovať? Mať vedľa seba panovačného a neskutočne sexy právnika by asi nebolo dobré, no moje vnútro sa už rozhodlo. Ale nemohla som hneď prijať jeho ponuku, bolo by to zúfalé.
"Pán Portney počuli ste správne. Myslíte, že nemám skúseného právnika? Ale keďže ste najlepší právnik, nie len v okrese aj široko ďaleko určite o tom popremýšľam." Pozerali sme sa na seba. Oči mal hlboké a ústa mu pomaly naznačili malý úsmev. Sedeli sme oproti sebe niekoľko minút a pozerali sa na seba. Cítila som sa pri nom úžasne...
"Kara, Milan volal či ti má pripraviť obed. Čo mu mám povedať?" Portney sa mi stále pozeral hlboko do očí, no ja som zrakom odbočila k Melanie.
Zrazu sa ozval Portney: "Ak by slečna MrCortneyova dovolila, rád by som ju vzal na obed." Melanie vytreštila oči a ja som vduchu lapala po dychu.
"Pán Portney rada s vami pôjdem. Melanie odkáž Milanovi, že sa mu ospravedlňujem, ale dnes sa najem mimo jeho reštaurácie." Odvrátila som zrak z Melanie na papiere na mojom stole. Pohrabala som sa v nich a pod účtenkami som našla svoj telefón. Zohla som sa po topánky, keď som zrazu začula, ako Portney vstáva zo sedačky a približuje sa. Vyrovnala som sa v kresle. On sa opieral o veľké sklenené okno za mojim pracovným stolom. Potom sa však prudko otočil a jeho tvár bola od mojej vzdialená len niekoľko milimetrov.
"Slečna MrCortneyová, mohli by sme ísť, umieram od hladu. Voniate úžasne slečna... Kara?"
Mal mentolový dych, oči hlboké a plné vášne. Mala som sto chutí vyzliecť mu ten oblek, zavrieť dvere a zistiť, aký je chlap.
"Pán Portney, mohli by sme vyraziť, keby ste mi nestáli v ceste."
Zasmial sa a odsunul sa odomňa. Až vtedy som pochopila, že som tú chvíľu nemala pokaziť. Schytil ma za ruku, vytiahol zo stoličky a viedol ma za sebou k dverám. Strašne som chcela, aby sa otočil a dal mi bozk. Stačil by mi. Aspoň na teraz. Otvorila som dvere, on prešiel vedľa mňa a ja som zacítila jeho mužnú voňavku. Kým sme čakali na výťah, medzi nami panovalo neskutočné napätie.
Vo výťahu to nebolo o nič lepšie. Hral sa s prstami a tiež bol nervózny podobne ako ja.
Z výťahu som vystúpila prvá on hneď za mnou.
Kývla som na pozdrav Melanie, ktorá sa červenala už len pri pohľade na neho. Vyšli sme z budovi a ja som sa mohla nadýchnuť.
Pred budovou stálo moje auto, ale jeho som tam nevidela. Pozrela som sa na neho. On sa pozeral dopredu. Mal tvrdý pohľad a zaťatú čeľusť. Pozrel sa na mňa a vyrazil k môjmu autu. Ja som prešla na stranu vodiča a keď sme nasadli do auta pritiahol si moju tvár a obdaroval ma vášnivýn bozkom.
