Nachádzam sa na verejných záchodoch ďaleko od ruchu mesta. Opieram sa o umývadlo, ktoré sotva drží len lacné lepidlo z domácich potrieb a ktoré taktiež vyzerá, že sa za chvíľu odlepí od steny a jeho rozbité črepy sa rozletia všade po dlážke. Úprimne, črepy umývadla by bola jediná žiarivo-čistá vec na tejto dlážke.
Čakám kým odíde posledný človek, aby som zostala sama. Hľadím do zrkadla. Vnímam rozšírené zreničky, krvou podliate oči a nepeknú pleť, ktorú nosím na tvári už také dva týždne. Vnímam sa a pýtam sa, kam sa to dopekla dostala?! Sú tie veci v mojej taške naozaj to, ako má vyzerať zvyšok môjho života? Prepálená lyžica, zapaľovač, trocha citrónovej šťavy, striekačka a v neposlednom rade fet, ku ktorému som sa dnes prvý krát dostala? Háčko sa v mojom okolí plazí už dlho. Chodí za mnou, prenasleduje ma, dokonca mám niekedy pocit, že sa mi prihovára v noci, keď sa snažím zaspať. V snoch sa mi javí ako muž odetý v čiernom bez tváre. Nemá meno, teda, možno má, ale ešte som sa neodvážila naň opýtať. Časť kabáta na jeho ľavej strane, presne pri srdci, pokrýva len malé vyšité H. Je to on. Vždy som sa mu snažila vyhýbať. Desil ma. Často krát mi odkryl jeho pravú tvár, preto ma nikdy nenapadlo ho osloviť. Až dodnes. V taške cez plece v mojom starom školskom peračníku sa nachádza H. Už netrpezlivo čaká. A ja tiež. Súťažíme. Kto to vzdá prvý a pri týchto veciach to budem určite ja.
Feťáci a fet ako taký pre mňa nie je žiadnou novinkou. Tabak, tabletky, hašiš, biele prášky prilepené na nosoch. Tie veci sa v posledných týždňoch stali mojou každodennou súčasťou. Feťáci, ktorí majú absťák – tých nazývajú Hviezdne Áčka. Asi preto, že sú za kus fetu, či kvantum tabletiek spraviť naozaj hocičo. Sú slabí a vy si s nimi môžete robiť čo chcete. Ostatní feťáci sa nad nimi cítia nadradene, pretože vedia, že ich môžu kedykoľvek zničiť. Ľudia si začali schovávať fet na rôznych miestach, kde nie je až tak ľahké sa dostať. Ponožky, podprsenky, nohavičky, spodky. Na určitých miestach sa totiž nachádzajú Mŕtve Streli – tak sa hovorí feťákom, ktorí vás okrádajú. Nezarábajú si na fet. Jednoducho ho kradnú. Sú rýchli, prefíkaní a odporní. Majú zohavené ruky, do krvi doškrabané nohy a na hlave pár vlasov, ktoré im pri neustálom behu vejú ako steblá trávy.
Nad umývadlom stojím dlho a keď ma ohluší ticho, prejdem všetky kabínky, až nakoniec zistím, že sú prázdne. Zaleziem do tej najväčšej – pre vozičkárov.
A ako som sa sem dostala? Na miesto, ktoré ani sotva nepoznám, všade sa to tu premáva zlodejmi a feťákmi, čakajúcich na dílera. Začala to celkom normálne pri fajčení cigariet. Neskôr v druhom ročníku na strednej to zastalo pri tráve. Presne si pamätám ten deň, kedy som zišla dole do školskej knižnice a kde som sa mala stretnúť s ním. Páčil sa mi. Chápte ma. Vám sa nikdy nikto nepáčil? Vedela som, že ma v živote neosloví a ani ja jeho. Jediná cesta bola tá malá zelená mrška. Vedela som, že húli a tak mi neprišlo zlé sa na jednu dávku opýtať. Keď som si od neho trávu kúpila vôbec to nepokračovalo tak, ako som si myslela. Dúfala som, že sa začneme baviť. Feťácke partie. Heráci ich napríklad majú. Ale nič také sa nedialo. Žiadne ahoj na chodbe, žiadne správy, nič. To čo som si od neho kúpila nešlo hneď mne, podala som to ďalších ľuďom, o ktorých som vedela, že kus trávi ocenia. A keď som si uvedomila, že tráva je jediná vec, ktorú budeme mať spoločnú – chopila som sa toho. Po kúpe dvadsiatej dávky ma pozval niekde von. Zmienil, že ide aj nejakých pár ľudí, ktorých možno poznám a tak som pozvanie prijala. V tej dobe bol hašiš na mojom dennom poriadku. Tieto stavy neboli nič oproti tomu, čo sa dialo potom.
Stalo sa presne to, po čom som túžila už tak sakramentsky dlho. Začali sme sa zdraviť, neskôr baviť a nakoniec sa to prehuplo do niečoho väčšieho. Lenže láska to z jeho strany nebola. Akoby aj mohla. Stále ma posielal na rôzne miesta. Chodila som tam s prázdnymi vreckami a vracala som sa s taškou plnou trávi. Nič iné som od neho nepočula len: choď tam, choď tam, po ceste sa zastav tam, bla bla bla. Ale mne to nevadilo, bola som zamilovaná. Alebo aspoň som si to myslela.
Boli sme položení na dobrej vlne, mali fajn partiu ľudí, ktorí si sľúbili, že ničomu tvrdšiemu nikdy nepodľahnú. Trvalo to. Ale len chvíľu.
Prišiel kokain so slovami: „Nebojte sa. Je to len na ochutnávku. Aj tak toho nemám veľa." Týždeň na to mali dvaja ľudia z našej partie na nose neustále priložené zakrvavené vreckovky. Avšak šňupanie nebolo tak hrozné oproti pichaniu. Čo nasledovalo neskôr.
Prišli rôzne tabletky. Najviac sme dávali LSD. Mala som ho dvakrát, prvý trip bol bombový, po tom druhom som povedala, že v živote už nechcem žiadne tabletky vidieť.
A tak sa opakoval hašiš a kokain, ten však len zriedka. Ľudia chceli skúšať stále niečo nové – hlavne niečo viac tvrdšie. Sme mladý a chceme skúšať rôzne veci.
Nakoniec sme skončili pri tom, čo mám v peračníku. Starý, dobrý, H. Najskôr len šňupanie, potom prišli vpichy. Sledovala som ako sa ničí partia, ako sa ničia ľudia. Heráci sú veľmi podráždení, keď v sebe nemajú dávku. Byť vtedy v ich prítomnosti nie je nič príjemné.
Sledovala som ako sa ničia ľudia, ktorých som mala rada. Niekedy ich zazriem na ulici skrčených v kĺbkach čakajúc na smrť. Je to naozaj hnusný pocit, keď nemôžete pomôcť ľuďom, na ktorých vám záleží. Je to ako keď sa snažíte zlepiť rozbité zrkadlo. Na prvý pohľad vyzerá celkom fajn, vidíte sa v ňom tak isto, ale až keď sa ho dotknete a cítite ryhy, pochopíte, že nič už nebude také, ako pred tým. Len ďalší klam vo vašom živote.
Najhoršie bolo sledovať jeho. Zomieral mi priamo pred očami. Zomieral už vtedy, keď vtiahol do striekačky prvú dávku. Zomieral, keď musel robiť hnusné veci za peniaze na fet. Zomieral, keď som mu nosila fet, pretože on bol v tak nemožnom stave, že sa nemohol ani pohnúť. Zomieral, keď prežíval prvý absťák, ošťatý a ogrcaný schúlený na špinavej dlážke. Ale fakt je, že on zomieral už v ten deň v knižnici. A ja som sa vtedy rozhodla zomierať spolu s ním.
A tak som tu. S pánom H v jednej ruke a so striekačkou v druhej. Ak je heroín jediná cesta ako byť s ním a pochopiť ho, tak prečo to neskúsiť? Prečo sa k nemu nepriblížiť ako v ten deň v knižnici? Prečo nebyť znova na tej istej vlne? Prečo nebyť znova s ním?
Hádžem fet do záchoda vedľa mňa, tašku nechávam pohodenú na zemi a odchádzam z tohto miesta. Nezomieram, pretože ja som smrť.
