Please, can I dance with you? (Jednodielovka)

Please, can i dance with you?

Všetko je ponorené do tmy, čistinku ožaruje jedine svit jasného mesiaca. Stúpam hore na vyvýšeninu, miesto, kde moja myseľ dostáva slobodu. Bosé chodidlá mi pohládzajú chladivé steblá. Pri každom mojom kroku sa ozýva len šuchot trávy, ktorý preráža ticho. S každým nádychom mi ostrý chladný vzduch udrie do nosa. Nad hlavou sa mi rozprestiera jasná večerná obloha, posiata miliónmi drobných žiarivých hviezd.

Kráčam touto tichou čistinkou, sledujúc nádhernú panorámu vzdialeného mesta. Teším sa z pokoja a súkromia, ktoré sa mi tu ponúka.

Spomalým krok, až zastanem uprostred malej lúčky. Vyťahané červené tričko si potiahnem viac dolu a neisto prestúpim z nohy na nohu. Pohľadom sa uistím, či sa v okolí náhodou nenachádza niekto nevítaný.

Zhlboka sa nadýchnem sviežeho vzduchu a vydýchnem z úst obláčik pary. Privriem oči, narovnám sa, ruky zdvihnem do vzduchu a nastavým sa do správneho držania.

V hlave sa mi rozoznie známa pieseň a v momente sa mysľou prenášam späť na to miesto. Späť do toho momentu.

Ostýchavo som mu vzhliadla do očí. Ale jeho pohľad neprezrádzal žiadne emócie. Roztrasenú ruku som položila na jeho pevné široké plecia a druhú som vložila do jeho teplej dlane.

Nesmelo sme prikročili bližšie k sebe, až som bola takmer natisnutá naňho. Medzi nami zostala sotva niekoľko milimetrová medzera. Všímala som si na ňom všetky detaily. Pod košeľou sa mu črtala jeho pevná vypracovaná hruď. Musela som zatajiť dych.

Pomaly vykročím ľavou nohou vzad. Zabúdam na všetok svet vôkol.

Rozpačito sme sa pohli, ani jeden poriadne nevediac, ktorú nohu kam dať. Ruky sa mi potili a nohy klepali pri každom jeho pohľade.

Pravá noha vpred.

Urobili sme ďaľší krok a ja som mu stúpila na nohu. Ospravedlňujúco som sa naňho usmiala a zrak uprela späť na naše topánky. Červeň sa mi nahrnula do líc a ja som sa pokúšala zakryť rumenec.

Kútiky úst sa mi vykrivujú nahor.

„Raz, dva, tri. Raz, dva, tri..." učiteľkin hlas ako jediný prehlušoval hlasný tlkot môjho srdca. Jeho prítomnosť ma nútila šalieť.

Krok, krok, úkrok. Ľahko predvádzam nacvičené kroky.

Zdvihla som pohľad na jeho dokonalú tvár. Sledovala som hnedé kučery, ktoré mu padali do tváre. Jeho tmavé hlboké oči. A jeho pery. V takejto nezvyčajnej blízkosti sa ťažko unikalo pred takýmito myšlienkami. Jeho typický chlapčenský úsmev ma ihneď odzbrojil a ja som znovu sklopila zrak.

Zdvíham ruku nad hlavu a točím sa okolo vlastnej osi. Pramienky vlasov mi poletujú vôkol rozžiarenej tváre.

Jasnožltá sukňa šiat sa vlnila vo vzduchu, zatiaľ čo ja som sa nechala vykrúcať svojim partnerom. Tichý smiech sa mi nedarilo zastaviť. Točky skončili a ja som zostala privinutá na jeho hrudi.

Všetko sa stráca, dokonca aj pevná zem pod mojimi nohami. Zostávame len on a ja.

Žiarivý úsmev sa mi snažil pomotať hlavu. Iskričky v jeho očiach sa hravo zablisli. Nesmelý úsmev sa rozlial aj po mojej tvári. Vtom sme obaja pohltený jedinečným momentom, netypickou blízkosťou našich tiel a zázračnou hudbou v pozadí dovolili našim tváram priblížiť sa ešte viac. Keď sa naše pery spojili v jedno, zem a nebo sa prevrátili naruby a svet, akoby sa obrátil o tristošesťdesiat stupňov.

S chichotom som sa zvalila do trávy a zahľadela sa na jasnú večernú oblohu.

„Od teraz túžim už len tancovať s tebou každý jeden deň." šepol.