Darček

61 4 4
                                    


Podala mi ho s úsmevom.
Nadšene sa pozerám na rodičov s myslením že viem, že je to gramofónová platňa.
„Ďakujem,ďakujem,ďakujem!"
Zvrieskla som od radosti. „Čím som si to zaslúžila?" opýtam sa so šťastím v očiach.

„Vieš zlatko,v poslednej dobe máme veľa práce a máme trošku menej času byť s tebou ako napríklad cez leto." vydýchne.

„Ale veď mne to nevadí až tak,nemusíte si robiť starosti.
Ak treba niečo urobiť napríklad požehliť,ísť na nákup, tak to viem urobiť aj ja, nemusíte sa tým zaťažovať." poviem nadšene a starostlivo.

„Tak ja idem spať aby som sa vyspala. Dobrú noc a ešte raz veľmi pekne ďakujem." nesiem si svoju ešte nerozbalenú platňu v rukách a položím si ju na môj stôl. Ráno si ju rozbalím.
Schmatnem mobil a odpisujem každému kto mi napísal.

▪▪▪▪▪▪▪▪▪▪▪▪

Ráno sa zobudím na prienik slnečného lúča cez moje strešné okno rovno na moje pravé oko.
Trošku ma to oslepí ale prikryjem si oči rukou.

Ranná rutina ako každý deň pebehla hladko a ja sa už teším na tú moju platničku.
Začínam rozbaľovať...
„Aaaaaaaaaaaa" zvísknem na celý dom v ktorom už som našťastie sama, lebo keby tu bola mamka tak neviem či by to zniesla.
„Ako to len mohla vedieť? Ako?" chvíľôčku mlčím keď obímam od radosti gramofónovú platňu s názvom The Werry Best of Jazz Divas.
„Tak toto mamke navždy zapamätám! Ale čo to.."
Vezmem si do rúk bielu čistú obálku a nakuknem do nej.
„To si robí srandu!!!" rýchlo si sadnem na posteľ od toľkej radosti ma zabolela hlava a pozerám sa na ten lístok čo bol v tej obálke.
Obrácam ho zo strany na stranu a napísané tam bolo:

Prihláška na tanečný odbor.
Skúšky berieme každý tretí mesiac, pätnásteho.
Viac nájdete na našom webe.
................

Pozerám sa ešte chvíľu na to s otvorenými ústami.
Zazvoní mi mobil.
„Ahooj" pozdravím veselo Marien.
„Hneď som pred tvojim domom, prepáč že meškám ale zaspala som."
„Ale to nevadí" milo sa usmejem aj keď viem že ona to neuvidí.

O tri minútky mi zazvoní telefón a ja viem že už ma čaká.
Utekám dole schodmi, schmatnem si dva eurá čo boli na šatníkovej skrinke a už zamykám.
„Minútku po zazvonení budeme meškať ale to je jedno. Aj tak máme prvú Telesnú."
„Ideme ešte do Tesca, idem si kúpiť desiatu." prikívne veselo a už snerujeme k obchodným centrám.

V škole to dnes nebolo nič dobré ale ani nič hrozné. Skrátka ako každý iný deň. Ale konečne je piatok a slnečno.
„To mi vyhovuje" usmejem sa sama pre seba, keď odomikám vchodové dvere.
Vôjdem do chodbičky, zavesím kľúče a už bežím hore schodmi.
„Dnes príde Mark" skríknem radostne a pustím si gramofón na ktorom už beží moja najnovšia platňa.
Dám si to oveľa viac nahlas aby som to počula dole do kuchyne.
Idem si spraviť jedlo.
„Dnes to buduuu" zatiahnem „špagety!" vykríknem a už sa do toho púšťam.
O pol hodinky mi už volá.. No kto asi? „Mark?"
„Ahoj Niki, čo robíš?"
„Večerám, prídeš?" opýtam sa s plnými ústami.
„Hej už som pred domom" zasmeje sa do reproduktoru.
Vyšla som von a fakt.
Už kráčal po chodníčku.
Utekala som bosá a objala som ho.
„Nevedela som sa ťa dočkať" silno
stisnem a keď už prídeme do domu, pozrie sa na mňa a nastaví ucho smerom hore.
„To čo je?"
„Moja nová platňa. Pekná?"
„Úžasne niečo, hneď ma to uvoľnilo." povie pokojne a usadí sa v obývačke.
Išla som to vypnúť lebo pri telke to počúvať nebudeme.
„Čo si dáš?" ukážem zuby a pozriem mu do očí.
„To čo ty" zasmeje sa a ja už presne viem čo.
„Vanilkovú,čokoladovú?" skríknem z kuchyne aby ma bolo počuť.
„Obidve" odpovie s úsmevom.
Naservírujem a položím pred neho na obývačkový stôl.

„Zajtra príde Suz" povie a zvedavo pozrie na mňa ako sa zatvárim.

Tak tu je ďalšia časť, dúfam že sa vám páčila. 😊❤

Život,Láska,Priatelia ❤Where stories live. Discover now