the great interview // calum hood

Chapter 4

  » „Ale je celkom sexy." « 

„Slečna, prepáčte, že vás vyrušujem," taxikár začal rozprávať, ale ja som ho poriadne nepočula, dokým ma moja sestra nedrgla do pleca.

„Už snívaš o Lukovom hlase, čo? Ó, aké sladké," usmiala sa na mňa a ja som iba prevrátila očami, ani som sa nesnažila jej odpovedať. Pravdou bolo, že mali naozaj dobré hlasy...

Vybrala som si slúchatká z uší a presunula som svoju pozornosť na taxikára. „Áno? Prepáčte, čo ste hovorili, pane?"

„Vravel som, že je skoro 18:45 a vôbec sme sa nepriblížili k vašej destinácii, ale tu je chodník, takže keby ste teraz vystúpili, dostali by ste sa tam asi za 15 minút, možno trocha menej a možno by ste tam dokonca prišli i na čas. Jediné, čo je isté je, že autom a ešte v tejto zápche, by to trvalo okolo ďalšej trištvrte hodiny," povedal mi úprimne.

Pozrela som sa na Miu a ona iba pokrčila plecami. „Veľmi sa mi nechce kráčať peši, ale pravdepodobne to bude tá najľahšia a najrýchlejšia cesta ako sa tam dostať..."

Súhlasila som, mali by sme vystúpiť teraz. „Okej, tak teda poďme. Pane, ďakujeme za zvezenie, prajem vám pekný deň," zapriala som mu a podala som mu presnú sumu peňazí za cestu.

Žmurkol na mňa. „Užite si koncert, sľubujem, že sa vám bude páčiť!"

„Ďakujem," poďakovala som mu a zatvorila som za sebou dvere auta.

Mia prešla okolo auta a uhladila si šaty. Kráčali sme hneď popri ceste, pretože to bola tá najrýchlejšia cesta. Celú cestu Mia o niečom bľabotala a ja som usúdila, že to bolo preto, že bola priveľmi vzrušená a nervózna.

Stále som kontrolovala čas a bolo mi jasné, že prídeme trocha neskôr, ale stále to bolo lepšie, ako som pôvodne predpokladala. Po nejakom čase sme konečne dorazili pred obrovskú budovu, kde sa konal koncert. Chcela som vstúpiť dovnútra, ale moja sestra mi chytila ruku a otočila ma k sebe. „Čo?" spýtala som sa jej, trocha iritovane, pretože som nechcela prísť ešte neskôr, i tak sme už meškali.

Odzipsovala si svoju červenú kabelku a prehrabávala sa v nej, až kým v nej nenašla rúž. Zamračila som sa. „Pozri, Mia, myslím, že vyzeráš dobre, nemusíš si dávať na seba ten rúž, no tak!"

Mia pomaly pokrútila hlavou a pozrela sa mi do očí. „Nie je pre mňa, je pre teba, Liv."

„Pre mňa?" pozrela som sa na seba v odraze veľkých sklenených dverí, ktoré stáli pred nami a skontrolovala som si svoj make-up, bol v poriadku, aspoň to som si myslela.

„Hej, pre teba. Viem, že tvoj make-up je vždy nádherne spravený a že si vždy krásna a všetko," začala rozprávať a ja som iba krútila hlavou.

„Povedalo to najžiadanejšie dievča v triede," povedala som jej na oplátku a ona sa krátko zasmiala. Miine historky o chlapcoch boli legendárne.