the great interview // calum hood

Chapter 11

» Slová sú tie najsilnejšie zbrane «  

Sedela som na mojom pohodlnom gauči, v lone som mala položený notebook a písala som nový článok pre WorldToday, keď mi zazvonil mobil. „Haló?" zdvihla som to bez toho, aby som sa pozrela na číslo volajúceho.

„Liv, čau!" okamžite som spoznala hlas mojej malej sestry.

„Dobré ráno i tebe, Mia," pozdravila som ju. „Ako sa máš?" opýtala som sa jej slušne, po krátkom tichu na druhej strane linky, pretože to nevyzeralo, že by sa chystala prehovoriť.

„Čo?!" skríkla do telefónu, až som si ho musela odtiahnuť od ucha, aby som neohluchla.

„Okej, ukľudni sa, iba som sa pýtala... Nemusíš byť taká hlučná, Mia!" odvrkla som jej podráždene.

„Seriózne, čo ti je?" spýtala sa ma, našťastie, oveľa pokojnejšie ako predtým. Ale i tak som nemala ani poňatia, prečo bola taká podráždená, veď to bola ona, kto mi zavolal a nie opačne.

„Uh? Čo je to s tebou? Najprv by sme mali odpovedať na túto otázku, až potom sa dostaneme k tej tvojej..." povedala som jej otrávene. Niekedy bola taká otravná a tak rýchlo sa jej menili nálady, až som sa čudovala, či to len nehrá.

„Okej, Olivia, chápem, že si otrávená, zato, že si sa zrazu ocitla na výslní, ale no tak! Teraz si celebrita!"

„Počkaj. Stop. Čo?" ničomu som nechápala. Zjavne.

„Povedala som: si celebrita. No dobre, tak možno nie si celebrita, ale aspoň si na titulkách v novinách a na internete," vzdychla, ako keby mi všetko musela vysvetľovať ako malému dieťaťu.

„A odkedy som v novinách?" spýtala som sa neveriacky a podozrievavo. Bola som aj vydesená, aj šokovaná. Možno sa Anne rozhodla vyhodiť ma a napísala o tom do novín. Na sto percent bola niečoho takého schopná, ale to by predsa nespravila, bolo by to príliš zlé – dokonca aj pre takého diabla ako bola ona.

„Okej, vážne si slepá, alebo čo? Pozrela si si Twitter?"

„No...uh..."

Nepozrela. Teda, pozrela, ale iba včera, keď sme sa viezli autom s chalanmi. Tie hnusné tweety ma rozrušili, ale nejak som dnes na to zabudla.

„Ó môj Bože, Liv! Musíš si zo mňa robiť srandu! Choď na Twitter, teraz!" zrušila hovor a nechala ma znova samu a zmätenú.

„Okej, spravím to," zamrmlala som si sama pre seba. Prihlásila som sa a okamžite som bola zaplavená veľkým množstvom upozornení a správ. Na jednu z nich som klikla. Kto je tá krava? Tie slová ma popálili v očiach. Klikla som na ďalšie, ďalšie drzé nadávky a urážky, ale niektoré boli aj celkom milé, ale väčšina boli iba hlúpe a nezmyselné urážky.