Grace Brownová

18.kapitola - Vianočný stromček

Obliekla som si čierne nohavice, sivé tričko s potlačou a červenú mikinu. Prečesala som neposlušné vlasy a zopla ich do drdolu. Nemala som chuť sa dnes nejako extra skrášľovať - upravila som sa maximálne jednoducho. Pri raňajkách sa Miles ponúkol, že ma odvezie do školy. Cestou tam sme vyzdvihli aj Zaru.

Kráčajúc ku skrinkám na školskej chodbe, som rozprávala Zare o našej hádke s Henrym i jej dôvod. Donútila ma k tomu, aby som sa jej zverila. Ešte sa asi nestalo, že by som niečo pred mojou najlepšou kamarátkou zamlčala, bolo to takmer nemožné, pretože vedela, ako z človeka vymámiť informácie.

„To ti stálo za to pohádať sa s Henrym kvôli tomu somárovi?!" narážala na Christophera. Hľadela na mňa šokovane a nahnevane zároveň.

Nadýchla som sa a pomaly k nej otočila hlavu. Urážka Christophera ma tak hlboko zasiahla, že keby som sa nevedela dostatočne krotiť, možno by onedlho mala červený otlačok na líci. Sčasti som to však rešpektovala, pretože máme naňho rozdielny názor, no môj hnev pretrvával.

„Prosím? Tak po prvé: už ti to hovorím asi stý raz, že som zabudla. Ako keby vy všetci okolo mňa ste boli stopercentný!" rozhodila som rukami, až mi takmer odtiaľ vyletel zošit. „A po druhé: neurážaj Christophera pre nič za nič. On sa tam len náhodne zjavil, nemá s tým nič spoločné!" Okamžite som sa zvrtla na päte, ignorujúc jej červenú tvár som kráčala do triedy.

Až po zazvonení na prvú hodinu som si bola úplne istá, že Henry sa v škole neukáže. Neskôr som zistila, že sa neukáže do konca týždňa, pretože ochorel. Prvú hodinu som strávila premýšľaním nad ním; túžila som ho navštíviť priamo doma, tak som si v hlave premietala všemožné obrazy.

Cez krátku prestávku mi do ucha Zara šepla úprimné „prepáč" a ja som sa už nedokázala hnevať. Zverila som sa jej so svojím plánom, ktorý som už-už chcela vykonať, keď mi zapípala prichádzajúca správa v momente, kedy som si obliekala bundu. Písal Henry: „Mrzí ma, čo sa stalo. Možno som sa aj ja urazil až príliš. Chcem, aby si vedela, že sa nehnevám. A zároveň mi prepáč ty... Určite si sa pre tú hádku trápila (tým som si istý, poznám ťa dosť dobre ;)) a ja ťa trápiť nechcem. Vidíme sa zrejme až budúci týždeň, tak sa drž! :* Henry."

Správu som si prečítala znova asi ešte tri razy. Tak mi zlepšila náladu, že som skoro zvýskla od radosti! Ukázala som ju Zare, ktorá ma veselo objala.

* * *

Dni sa opäť rozbehli ako prúd najrýchlejšej rieky. Profesori chceli, aby sme počas posledných týždňov pred Vianocami využili najlepšie ako sme vedeli. Opäť sa začalo to nekonečné učenie a slzy od zúfalstva. Tak veľmi som chcela koniec tohto náročného obdobia.

Ani som netušila ako, ale druhá polovica Zimných dní prebehla neuveriteľnou rýchlosťou. Predali sme za ich priebeh množstvo koláčov a slušne sme si zarobili.

Ako postupoval môj vzťah s Christopherom či Henrym? S Christopherom sme si boli bližší a bližší, no bola som si vedomá toho, že sa náš vzťah priateľstvom končí... Napriek tomu som dúfala, aj keď som očakávala sklamanie ako v doposiaľ každej neopätovanej láske. S Henrym sme sa vrátili do starých koľají. Komunikovali sme spolu rovnako, chodili sme spolu von. Tu som zase dúfala, že on je ten, kto chápe hranice priateľstva. Ale náš vzťah sa po tejto skúške viac upevnil.

U ostatných kamarátov to bolo stále rovnaké. Veliteľka Zara sa neprestala prejavovať, naďalej som sa jej mohla zveriť s čímkoľvek, buď mi poradila, alebo povedala niečo, čo ma vôbec nezaujímalo. Marion, ustavične ukecaná a zvedavá, sa nateraz ponorila do učenia kvôli opravovaniu známok. Patrick naopak mal zrejme všetko na háku. Nikdy nestrácal svoj humor a nikto by na ňom nezbadal, že by mal z nejakej písomky stres.