Inside your heaven [HP Fanfiction]

19. Protichodné názory

„Trestáme deti, keď klamú, ale hrozne ich mlátime, keď povedia pravdu v nesprávny čas!" (Oldřich Fišer)

„Mama, čo tu robíš?"

„Horace má pozval, Andromeda," odvetila jej Druella. Premerala si svoju dcéru, ale vôbec sa neusmievala. „Vieš, že sme priatelia."

„Áno, viem," prikývla Andromeda. Sledovala svoju matku, ktorá zamierila za hostiteľom večierka, za Horacom Slughornom. Očividne si nevšimla, že pred chvíľkou tancovala s Tedom. Mala pocit, že si vydýchla moc hlasno, ale konečne sa jej prestali triasť nohy.

Druella Blacková sa zvítala so Slughornom bozkom na líce. Dlhé čierne šaty museli byť nové, pretože Andromeda ich na nej nikdy predtým nevidela. Jej matka mala vlasy učesané do jednoduchého vrkoča a na perách mala tmavý rúž. Vyzerala vskutku impozantne, ale Andromede predsa len naháňala strach.

Všimla, že Ted sa vrátil k ich stolu. Bol bledý ako stena a tiež pozoroval jej matku. Ona sa ešte neodvážila zodvihnúť nohy zo zeme a ísť si sadnúť. Iba tam stála pri dverách a zvažovala, či by nemala úplne odísť. Jej večerný plán bol už aj tak pokazený. A keby tu ostala, možno by sa s Tedom nejako prezradili.

Už bola rozhodnutá, že odíde, keď si všimla, že jej matka kráčala priamo k nej. „Kde je Narcissa?" spýtala sa jej.

„Cissy, ona,... nechodí na večierky profesorka Slughorna," odvetila jej úprimne. Nemalo zmysel nijako klamať, Slughorn by aj tak čoskoro povedal pravdu za ňu.

„Koľká hanba," zamračila sa Druella.

„Matka, odpusť jej. Veď vieš, že Cissy má večierky rada, ale tento nie je len pre nás Slizolinčanov. Sú tú aj ostatní," vymýšľala si Andromeda. „Ktorí tu nemajú, čo hľadať. Ale poznáš predsa profesora Slughorna."

„Áno, Horace by si mal lepšie vyberať spoločnosť," prešla pohľadom po miestnosti. Zastavila si pri stole, kde sedeli všetci Andromediní priatelia a povýšenecky na nich hľadela. Dokonca tam bola istá dávka opovrhnutia a odporu. Pretože všetci pri stole sa na niečom smiali a zabávali. Okrem Teda, ktorý si šiel akurát pre nejaké občerstvenie. „Humusáci, zradcovia čistej krvi a milovníci muklov."

„Presne tak," prikývla Andromeda, aj keď v hĺbke svojej duše jej bolo odporne, že s tým musí súhlasiť.

Druella zapichla svoje tmavé oči do tých jej. Andromeda sa snaží neuhnúť pohľadom, lebo nadobudla pocit, že jej matka neverí. Akoby aj mohla, keď si určite pri stole všimla Priscillu, ktorá sa na niečom veľmi dobre bavila s Fabiánom Prewettom.

„Priscilla i ty by ste si mali vyberať lepšiu spoločnosť," prehovorila.

„Ja-"

„Ty, čo? Myslíš si, že som hlúpa, Andromeda a neviem, že si tu s nimi?"

„Matka, ja..."

„Prečo nemôžeš byť ako tvoje sestry? Prečo musíš byť taká iná? Prečo?"

„Ty nevieš, aká som," odsekla jej Andromeda.

Na to ju Druella schytila za ruku a ťahala za sebou von zo Slughornových komnát. Keď obe stáli na prázdnej chodbe, pustila ju. Andromeda si masírovala ruku, pretože ju stisk matky veľmi bolel.

„Neznesiem, aby si sa ku mne správala neslušne. Som tvoja matka!"

„Ja sa snažím, matka," prikývla Andromeda. „Snažím sa byť dobrá dcéra."