LAST TEST II. [the maze runner]

15. Kapitola "Poďme už von.."

Pomätenci sú niečo ako zombie. Pomalý a odpudivý.. Ale nebezpečný. Jediný možný únik bola neosvetlená chodba. Dlhá a jej koniec nebolo vidno. Kde tu preblikla žiarovka. Bez váhania sme sa po nej rozbehli. Všetci z posledných síl.. 

Chytila som Newta a z druhej strany Thomasa a bežali sme čo najrýchlejšie.. Pomätenci sa stále vzďalovali. Ťahali sme sa navzájom, keď sa jeden z nás potkol udržali sme sa. Minho s Normanom boli prvý, nasledovali Aris s Dominickom potom Tina s Winstonom ktorý s btw. držali za ruky.. A nakoniec ja Tommy a Newtie.  

Winston zrazu začal spomalovať až úplne nezastal a spadol na Newta..

Pomätenci sa blížili a my sme nevedeli ani jednému z nich pomôcť.  Stiahla som si z pleca pušku ale v poslednej chvíli ma Norman zhriakol.. zvuk ich totiž priláka.. A spolu s Minhom sa pustili do vraždenia.Dominic s Arisom a Tina ťahali Winstona a my s Thomasom Newta. Podrilo sa nám Newta vytiahnuť ale keďže Winston je dosť ťažký, zrejme s mu točila hlava. Nevládal chodiť. Keby nebolo Thomasa zrejme by zomrel.  

Neviem čo bolo s Winstonom, ale spadol znovu a tentokrát so sebou stiahol mňa a Thomasa. Minho s Normanom nestíhali všetkých zabíjať, tak sa pomezdi nnich dostala skupinka pomätencov. Vrhli sa na Winstona ktorý ležal na mne a Arisovi. Keby nebolo Tiny všetci traja ( Winston a my s Arisom pod ním) by sme sa stali čerstvým kusom mäsa. Norman s Minhom bežali na pomoc.Spoločne ľavou zadnou premohli skupinu desiatich pomätencov a pomohli Winstonovi vstať.Newt už bol vporiadku, pomáhl nám s Winstonom ku schodisku ktoré bolo kúsok od nás.

Snažila som sa zabarikádovať ppomätencov nech nie sme v ohrození. Strop, posratý, popraskaný starý deravý strop a jedna ostrá guľka z mojej pušky úspešne zabarikádovali nakazených. Vrátila som sa ku skupine.

Sedeli na schodoch zmorení, spotení zadychčaní a viditteľne unavení. "Poďme von!" prehluším prerývaný hlboký ťažký dych. "Vonku je páľava.. Hodinu musíme počkať tu.. " oboznámi ma s aktuálnou situáciou Minho. Postavila som sa na miesto vedľa Newta ktorý ma silno objal. Po lícach mi začali stekať slzy od šťastia ale aj od strachu. Objatie mu tuho opätujem. Pobozká ma do vlasov, potom sa odtiahne a trasúcimi sa palcami mi zotrie slzy. Chytí medzi prsty pramienok mojich vlasov.. 

"Nenič mi hairstyle!" nahnevám sa a obaja sa zasmejeme. Tak veľmi mi to chýbalo.

Tú hodinu sme prečkali rozprávaním vtipov alebo vtipných historiek zo života. Tíchto ľudí môžem oficiálne prehlásiť za svojich priateľov. Ale dosť ma zarazilo že nikto nehľadá Teresu.. "Poďme už von.." poviem, vystriem si hlavu z Newtovho pleca a prejdem na úplný vrch schodiska. Otvorím padacie dvere a ovanie ma príjemný podvečerný chladný vzduch. Zo slnka vidno už len posledné najdlhšie lúče. "Bandá!! poďte von!" Zakričím a zo svojim majetkom (posledným a jediným majetkom) výjdem na strechu budovi.. 

Tak čo frasáci.. chcem sa vás opýtať, aký máte zatiaľ názor na Normana a Tinu? :)

Papaya666