Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 1

"Začína ďalší z dní, ktorý by som najradšej zo svojho života vymazala. Je to deň, kedy začína nový školský rok. Pre mňa, poslední. Noví ľudia, no stále to isté prostredie, ktoré aj tak nič nezmení na tom, že Beverly Hils je len malebné mestečko plné ľudí, ktorí sa stále na niečo hrajú. Pretvárka. To je to, čo vidím, keď prekročím prah školy. Každá jedna tvár v sebe skrýva niečo falošné, čo vidí úplne každý, len nikto nemá odvahu stáť si za tým, že úsmev by bol tým najlepším riešením. Je to také ťažké? Zdvihnúť hlavu a s úsmevom na tvári prejsť okolo tých, ktorí ti neustále ubližujú? Nie som jedna z tých, ktorá toto zažíva, no už ma nebaví pozerať sa na to, ako šprtom z nižších ročníkov kradnú sendviče pri obede alebo im vyrazia knihy z rúk, keď sa snažia odomknúť svoju skrinku. Dievčatá zo zboru, ktoré nedokážu hrať pri vystúpení pred celou školu, pretože partia basketbalistov, ktorí reprezentujú našu školu ich zosmiešni ešte skôr, než sa vôbec dostanú k svojmu číslu. Oddelené trávniky pre tých z tej lepšej sorty a pre . . chudákov.

Je to zvláštne, no pracovať pre školské noviny ako anonym, mi niekedy dodáva silu stáť si za svojim názorom. Píšem rôzne články o šikane, o ľuďoch, ktorí si myslia, že za niečo stoja. Nikto ani len netuší, že ich píšem ja. Áno, je pravdou, že stojím za tým, aby nikto nezaostával v tieni a prezentoval sa, no, žiaľ, zatiaľ som ešte nenašla tú správnu cestu, ktorá by mi ukázala, že sa nemusím báť. Snáď, niekedy."

Zdvihla som zo zeme svoju tašku a hodila do nej svoj blok s papiermi. Pretrela som si oči a postavila sa z postele a s miernym zatackaním sa, som prešla k dverám kúpeľne. Len čo som položila ruku na kľučku dverí, zistila som, že je zamknuté. 

"Conor, vypadni odtiaľ!"-skríkla som so zívnutím a poškrabala sa.

"Smola, sestrička. Keby si toľko nežila v tom svojom svete, zbytočných úvah a románov, možno by si zakaždým stihla kúpeľnu obsadiť ako prvá."-vysmieval sa mi spoza dverí. 

"Veľmi vtipné. Možno keby si nebol taký idiot a nenechával svoje časáky s pornom na posteli, otec by sa o tom nedozvedel."-zaškerila som sa a založila si ruky.

"Môžeš sa snažiť koľko len chceš, otec nie je doma, nebude ťa počuť."-odsekol zo smiechom a pustil vodu.

Oblizla som si pery a so zmäteným pohľadom odkráčala naspäť do svojej izby. 

Jediná vec, ktorá mi zakaždým dokáže pokaziť ráno je tá, keď sa ráno prebudím s nádejou, že aspoň jeden deň otec neodíde do práce skôr, než by sa s nami naraňajkoval alebo aspoň povedal, kedy sa vráti. 

Prezliekla som sa do čistého oblečenia a na vrchu hlavy si spravila drdol. 

Biele ramienkové tričko s potlačou a s tigrovanou podprsenkou pod ním, zdobilo moju hruď. Cez hlavu som si pretiahla retiazku a za uši si zastrčila slnečné okuliare. Na nohy som si natiahla riflové kraťasy a obula topánky s vykrojeným predom a s plným podpätkom. (obr. dole) 

Cez plece som si prehodila svoj ruksak, na krku nechala prevesené svoje slúchadlá a zbehla po schodoch dole do kuchyne. Za mramorovým pultom už sedel môj Conor, jedol müsli a zrejme sms-koval zo svojou frajerkou.

"Ešte ťa neopustila? Čudujem sa, že ťa vôbec chce potom, čo sa vzrušuješ nad nad obrázkami nahých báb z časopisov."-zaškerila som sa a odhryzla si z jablka.

"Keby si chalan, pochopila by si to."-hodil po mne svoj naštvaný pohľad a dodal. "A čo ty? Tvoj imaginárny princ na bielom koni ešte nedorazil? Alebo ešte stále s Olíviou držíš záväzok voči Bennovi?"-zaškeril sa teraz on, no zrejme ihneď pochopil, čo mu vyšlo z úst. 

Nadvihla som obočie, vzala si z pultu svoj ruksak a mierila k dverám. 

"Ale no ták, Violet, len som žartoval."-zvolal na sebeobranu, no nemala som v pláne otočiť sa. 

Sľúbil mi, že Bena viac nespomenie. On bol tým, ktorý ma držal nad vodou, keď zomrel pri autonehode v ktorom sa obaja viezli. Ľúbila som ho. Ben k nám chodil každý deň len preto, aby ma mohol vidieť. Sám mi to povedal. No keby otec vedel, že mali v krvi vyše promile alkoholu a sadli si v takom stave za volant auta, vyvodil by z toho následky. Dostačujúce na to, aby Bena vyhodil z domu. V tú noc som sa s Benom pohádali kvôli tomu, že som ho našla v dosť intímnej situácii na dievčenských záchodoch v bare spolu s Olíviou. Jeho slová o tom, že som pre neho jediná a že sa mi žiadna baba nemôže rovnať boli len obyčajné klamstvá. 

Zapala som svoj iPod a na uši si dala slúchadlá. Pomaly som kráčala po chodníku smerom ku škole pred ktorou som sa mala stretnúť s Olíviou. 

"Plány na dnes?"-hrabala sa v taške a hľadala knihy. Zastali sme pri skrinkách a pripravili sa na prvú hodinu.

"Po škole idem do obchodu, mám smenu až do večera. Pán Brian (Brajen) chce stráviť večer zo svojou manželkou, tak som to vzala hlavne kvôli prémiám. Potrebujem peniaze na školu."

Olívia prekrútila očami a nadvihla jedno obočie.

"Ak ma pamäť neklame, tak tvoj otec by ti mohol zaplatiť aj 10 škôl ak by si chcela."-podráždene si vzdychla.

"Ty sama vieš, aké mám plány, tak to, prosím, nezveličuj."-dodala som pokojne a zatvorila svoju skrinku. 

"Fajn, už som ticho."-zdvihla ruku na svoju sebeobranu. Po pár metroch sme sa od seba odpojili a každá kráčali vlastnou cestou ku svojej učebni. 

"Zdravím, Mr. Brian."-nahodila som milý úsmev len čo som vošla do obchodu a zložila si slúchadlá. 

"O desať minút neskôr, tak ako obvykle."-vyšiel spoza dverí, ktoré viedli do skladu v obleku s motýlikom uviazaným okolo krku.

Nechápavo som sa usmiala a odložila si svoje veci. 

"Prepáčte .."-ospravedlnila som sa a pokračovala. "Vidím, že dnešný večer si s vašou ženou riadne užijete, mám pravdu?"-zaškerila som sa a začala vyberať z krabice nové platne, ktoré som ukladala do rámov v strede obchodu očíslovane nasledujúcich za sebou.

"Do toho ťa nič."-odvrkol. "Ty si rob len svoju prácu. Uvidíme sa zajtra."-zahľadel sa na mňa a vyšiel z obchodu. 

"Dovidenia."-dodala som len tak sama pre seba a s pregúľaním očí pokračovala vo vykladaní tovaru. 

Bolo niečo okolo pol piatej, keď jedna z báb z našej školy stála pri pulte a čakala, kým bude môcť zaplatiť. 

Pribehla som k nej a nablokovala knihy, ktoré si vybrala.

"Konečne! Už som si myslela, že tu zošediviem kým ma niekto obslúži."-pregúľala očami a obzerala si svoje nechty.

"Prepáč, ale ako vidíš, dnes tu pracujem sama. Nemám desať rúk."-milo som sa na ňu usmiala a podala jej tašku s knihami. Nadvihla obočie.

"Nemysli si o sebe, že si niečo viac, keď nosíš dobré handry a pracuješ v jednom z najlepších obchodov v štvrti. Navždy budeš len obyčajnou úbohou babou, ktorú si nik nevšíma. Pokiaľ budeš behať s tým svojim diárom do konca života, nie len že zomrieš sama, ale aj ako panna."-zákerne sa na mňa usmiala a vzala si svoju tašku.

"No, mňa len mrzí, že taká hus ako ty, v sedemnástich mala na každom prste aspoň piatich. Nie, nezávidím ti. Vďaka tým pilinám, ktoré máš v hlave ti dokážem povedať do očí, čo si myslím o takých ako si ty. Ďakujeme za nákup, pekný deň."-zahľadela som sa jej do očí a s úsmevom jej ukázala kde sú dvere.

Bez slova, no so zdvihnutým nosom odkráčala z obchodu. S miernym povzdychnutím som sa vrátila ku knihám, no len čo sa vchodové dvere obtreli o zvonček nad nimi, ohlásili, že dnu vošiel ďalší zákazník. Nasmerovala som k nim svoj pohľad, no len čo som uvidela tmavo vlasého chalana s hnedými očami ako si oblizol pery, celé moje telo a zachvelo.