Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 2

Skúmavo som sa na neho pozrela, no nevynechala som ani jedinú časť jeho tela. Pravdaže, okrem tých, ktoré mu zakrývalo oblečenie. Áno, presne na to narážam! Sama pre seba som sa usmiala a zložila si slúchadlá.

Vlasy nagélované do hora, prenikavo hnedé oči, plné pery, typická chlapčenská chôdza, converse. Mám postreh, no jediná vec z ktorej som bola totálne na mäkko, boli jeho ruky. Zrejme si pomyslíte, že je to dosť zvláštne, pretože väčšina báb sa chalanovi pozerá na zadok alebo do očí, no ja som nedokázala spustiť pohľad z jeho prstov. To, s akým citom chytal do rúk okraje kníh a pomaly prostredníkom pretočil ďaľšiu a ďaľšiu stranu vo mne vzbudzovalo čosi, neidentifikovateľné. 

Z hlboka som sa nadýchla, oblizla si pery a oprášila si o seba ruky. 

Vykročila som k nemu s odhodlaním v tvári, no len čo sa mi pozrel priamo do očí, skamenela som.

"Hej!"-luskol mi prstami pred očami a milo sa usmial. Zaklipkala som očami a mierne sa otriasla. "Si okej?"-spýtal sa zvedavo. "Hej, len som sa zamyslela."-úsmev som mu opätovala a zastrčila si ruky do zadných vreciek šortiek. 

"Pomôžem?"-spýtala som sa po pár sekundách. Zahryzol si do pery a ja som sa roztápala ako maslo na rozpálenej panvici. 

"Vlastne, áno."-znovu sa usmial. Sakra! "Vo výklade máme staré platne Beatles, smiem sa pozrieť?"-spýtal sa nadšene. Zrejme dúfam, že budem súhlasiť.

"Ou-" zarazila som sa. "-prepáč, no Mr. Brian nemá rád, keď sa niekto chytá niečoho, čo dá do výkladu. Je to jasné znamenie, že to nie je na predaj."-prešla som si zubami po perách.

"Aha, dúfal som, že tu nájdem niečo, čo by ma zaujalo k vytvoreniu novej skladby alebo-" jeho pery nestihli vysloviť ani hlásku, pretože môj postreh mu to nedovolil.

"Si hudobník?"-spýtala som sa s úškrnom.

"Nie, teda ..áno, nie."-poškrabal sa na zátylku a zvraštil obočie. Ja som to svoje musela nadvihnúť.

"Hrám v kapele, mierne sa rozpadávajúcej kapele. Hrám na bubny, gitaru, občas niečo zložím, no inak je to všetko."-oddialil odo mňa svoj pohľad a prezrel si staré platne z čias skladieb Michaela Jacksona. 

"Z tvojho výrazu usudzujem, že hudba nie je veľmi tvoja parketa, mýlim sa?"-dožadovala som sa odpovede. 

"Čo ja viem .."-začal ostíchavo. Obišiel okolo stredný rad kníh, platní, časopisov a kráčal ďalej. Zostala som stáť na mieste a čakala, kým znovu niečo povie. "Otec ma k tomu viedol od malička, no nie je to celkom to, čo ma naozaj napĺňa. On je tým, ktorý pre hudbu žije. "-zmätene sa zasmial.

"Ak máš sen stať sa niečím, po čom sám túžiš, nemal by si sa vzdávať."-dodala som ihneď.

"Prepáč .."-pokrútil hlavou. "Bola to hlúposť, ani ťa nepoznám a zaťažujem ťa svojím nudným životom, ktorým sa tak nejak prenevieram už dobrých 7 rokov bez otočky k tomu, čo by pre mňa mohlo byť tým správnym."-zasmial sa s iróniou v hlase a zvieral v prstoch nejakú knihu s biely obalom.

"Nie, to ty mne prepáč ..ja, obslúžim ťa."-zastrčila som si prameň vlasov za ucho a bežala k pokladni. Zachytila som jeho neistý výraz. Nablokoval som mu knihu s názvom Život na dve doby a strčila mu ju do tašky, aby sa obal nepoškodil. Tých pár sekúnd, čo som niečo ťukala do pokladne, odtŕhala bločok a podávala mu knihu, zo mňa ani na sekundu nespustil oči. Bolo to zvláštne. 

Mierne sa na mňa usmial a s kývnutím hlavy si vzal svoju tašku. Keď sa dotkol končekami prstov tých mojich, hneď ako som mu vydala drobné, znovu ma striaslo.

"Ďakujem za rozhovor .."-zasekol sa na konci vety a zahľadel sa na mňa. "Ako si vravela, že sa voláš?"

"Nevravela som .."-odvetila som rázne a nadvihla jedno obočie. S úškrnom pokrútil hlavou. "Čau .."-dodal, len čo som otvoril dvere a zmizol za rohom. 

Konečne som si vydýchla a prešla si rukou po čele. K posledným piatim minútam sa radšej vyjadrovať nebudem. Ušetrím si slová na večer, keď v kľude zapíšem čistú stranu svojho bloku. 

 "Oci, som doma!"-skríkla som a zabuchla za sebou dvere. 

"Otec nie je doma."-Conor prišiel popri mne s ignorantským pohľadom. Kráčal na boso do obývačky. Hodila som svoj ruksak ku schodom a vyzula si topánky. 

"Ahoj Violet."-z pohovky sa na mňa škerilo dievča, zrejme o pár rokov mladšie než ja, a napchávalo sa čipsami.

"Ahoj, neznámy druh osoby v našej obývačke."-odvetila som neisto a nadvihla jedno obočie.

Conor prekrútil očami a ťahal ma do haly.

"Čo to malo znamenať? Neznámy druh osoby v našej obývačke? To si nemohla zo seba vydať niečo viac zmysluplnejšie?"-snažil sa byť potichu. 

"Čo si čakal, že poviem, keď každý večer, čo sa vrátim z obchodu sedíš na pohovke s inou babou? A kde je Beka? Konečne jej došlo aký si idiot? Alebo ju záhadným spôsobom odpratalo z cesty hento, dieťa!"-zvýšila som hlas od prekvapenia. Conor ma potiahol až do kuchyne.

"Počuj, chcem si s Mary užiť pekný večer, kým otec nie je doma. Sme spolu len pár dní, tak mi to, prosím, nepokaz."-dodal so žiadosťou v tvári.

"Pokaziť ti to? Ja? Veď ty sám si o týždeň budeš trieskať hlavu do steny, aký si idiot, keď ťa odkopne tak ako aj Beka!"-dodala som rozrušene.

"Beka odcestovala do NY. To, čo nevidí jej nemôže ubližiť."-pomaly sa začal usmievať a konečne mi pustil zápästie. Zhnusene som sa na neho pozrela pokrútila hlavou. "Len pekne bež do svojej izby a spisuj si svoje dojmy a pocity do toho svojho žltého bloku, ktorý neustále vláčiš zo sebou a mňa nechaj užívať si život zatiaľ čo ty budeš vždy mimo celého spoločenského diania!"-pregúľal očami a odkráčal naspäť do obývačky.

So sklopeným pohľadom som si napustila pohár čistej vody a kráčala ku schodom pre ruksak s topánkami. Keď som prechádzala popri obývačke, bratove muchlovanie s neznámou babou menom, ktoré doposiaľ neexistuje, tak ma zavalilo nutkanie, povracať sa. 

Vybehla som po schodoch hore a nakukla cez pootvorené dvere do Delaneyiovej izby. Pomaly odfukoval s otvorenými ústami. S úsmevom som k nemu pristúpila a pobozkala ho na čelo. Zhasla som lampičku, ktorá svietila na jeho nočnom stolíku a privrela mu dvere. Na chodbe som nechala svietiť tak ako zakaždým, keby sa náhodou zobudil a zľakol by sa, prečo má v izbe tmu. Svetlo prichádzajúce z chodby mu jasne naznačí, že som bola za ním. 

Vyzliekla som si kraťase, tričko, podprsenku a vhupla som do teplákov a tielka. Hodila som sa na posteľ a nalistovala svoj blok na čistej strane. 

 "Definícia dnešného dňa by sa dala nazvať skôr, depresívnym prístupom všetkých ľudí, ktorých som stretla, no ak z toho vynechám toho tajomného chalana s hnedými očami, ktorý stál odo mňa len pár centimetrov a bavil sa so mnou, vcelku to bol asi prvý deň, kedy som s naozaj úprimne usmiala. Zaujíma ho klasická hudba, knihy a hrá v kapele. Hm, nadaný, no pritom ustavične nežne prispôsobujíci sa chalan ku svojmu okoliu. Je ako chlapčenská verzia mňa! Počkať, on je ako ja. Až na to, že má krajšie ruky a oči, ako ja. Mala by som prestať. Bol naozaj milý, no potom ako odišiel a ani sa ma nespýtal na meno a pritom mi to jasne naznačil, som si spomenula na záväzok medzi mnou a Olíviou. Conor má pravdu. Mala by som začať život v centre spoločnosti a nie sa stále zatvárať v izbe so svojim denníkom. No ten je asi jediný, do ktorého napíšem hocičo a nesfackuje ma. Som šťastná, no zároveň aj zmätená z toho, že ho zrejme viac neuvidím. Teda, žijem v tomto meste od malička. Poznám tu väčšinu ľudí, no jeho som videla prvý krát v živote. Uvidíme, čo prinesie zajtrajšok. Dobrú noc, tajomný bádateľ."