Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 9

Prvé, čo som ráno po prebudení uvidela, bol jeho prenikavý pohľad do mojich očí. S úškrnom ukázal svoje mliečne zúbky a ponaťahoval sa. "Dobré ránko."-odvetil zachripnuto a znovu sa na mňa usmial. Pretrela som si oči. "Aj tebe."-šepla som ticho a zakryla si tvár poduškou, len čo jeho malé rúčky odtiahli záves a dovolili, aby ma slnečné lúče udreli do napoly roztvorených očí. "Nieee .."-zakvílila som rázne a pretočila sa na druhú stranu. So smiechom skočil na posteľ a začal ma štekliť. "Vstávame, vstávame!"-kričal a ja som si rukami zapchávala uši. 
"Čuš, inak sa nedožiješ ďalšieho rána!"-zazrela som na neho a on po mne hodil prekvapený pohľad. "Žartujem. Kto by ma potom každý večer rozosmieval?"-spýtala som sa básnicky a nečakala som na jeho odpoveď. Prevalila som sa k nemu a tentoraz som ho začala štekliť ja. Kričal, no nedokázal sa nadýchnuť. "Prestaň, prestaaň, bolí ma celé bruško!"-odsekol prosebne. Pustila som ho. Zoskočil z postele rovno na kolená. Vyvalila som oči, no keď sa mi pred nimi zjavil z vyplazeným jazykom, pri odchode do kúpeľne som mu buchla po zadku. 
V tej chvíli som si uvedomila akú hlúposť som urobila. Zabuchol mi dvere rovno pred nosom a tým mi dal jasne najavo, že kúpeľňu skorej, ako po pol hodine, neuvidím. S poškrabaním na hlave som sa vrátila naspäť do izby a vyzliekla si veci zo včerajška. Pohrabala som sa naspodku skrine. Vytiahla som si kraťase s conversami, ktoré som hodila k posteli a načiahla som sa pre tielko a vestovú košeľu, ktorá visela na vešiaku. (viď. obr dole) 
Vlasy som si prečesala kefou a uviazala si ich do drdola na vrchu hlavy. 
Len čo som sa obliekla, začala som prehľadávať svoj batoh. Obzrela som sa k dverám a uvidela, ako okolo nich s provokatívnym úsmevom prechádza Conor.
"Hľadáš niečo? Ó, áno, bez spísania svojich pocitov aké bolo ranné vstávanie by si sa zrejme nezaobišla, však?"-spýtal sa so sarkazmom. Hodila som po ňom vankúš, no uhol sa mu a začal sa smiať. Zbehol po schodoch do kuchyne a ja som po pár sekundách utekala za ním. Prešla som vôkol otcovej pracovne, keď som na jeho stole zazrela svoj blok. Nakukla som dnu. Otcove sako, ktoré väčšinou vždy visí na vešiaku, bolo preč. To značilo, že už stihol odísť do práve bez toho, aby nám dal vedieť. So zmäteným pohľadom som vošla dnu. Rukou som sa chystala siahnuť na najdôležitejšiu súčasť môjho bytia, keď v tom som pri dverách začula hlasné odkašľanie. Zvraštila som tvár do divnej grimasy a s úsmevom neviniatka som stále zoči-voči svojmu otcovi. 
"Myslíš si, že som až taký hlupák a odídem preč bez toho, aby som si ho vzal zo sebou?"-nadvihol obočie a odpil si z kávy. "Nie."-odsekla som ticho a prstami stláčala okraj kraťasov. 
"Ešte som sa nestihol pozrieť, čo všetko je v ňom, no ver mi, že dnes sa k tomu určite dostanem."-podal svoje hlásenie a ukázal prstom, aby som mu ho podala. S podriadeným pohľadom som mu ho vložila do kufríka, ktorý otvoril. "Viac ma nepokúšaj."-dodal pri odchode a ja som jemne prikývla. Len čo zabuchol dvere, vydýchla som si a odkráčala do kuchyne. Conor už viedol dôverný rozhovor s niekým, zrejme veľmi dôležitým. 
"Zavolám ti hneď, ako skončí tá priblblá škola. Večer si parádne užijeme. Obleč si niečo viac priliehavé, nech to zdôrazní tvoje krivky-" zasmial sa. "Srandujem, ty si sexy v čomkoľvek. Milujem ťa, pá."-dokončil a zložil. S nadvihnutým obočím som si počas jeho telefonátu nalievala do pohára džús. 
"Kto to bol tentokrát? Laura, Clarisa, Micky, Denna?"-spýtala som sa provokatívne.
"Pokus o vtip? Nevydarený."-skonštatoval a odhryzol si z rohlíka.
"Ak som dobre počula, chystáš sa na dnešnú párty, však?"-znovu som mu venovala svoju neočakávanú otázku.
"Zaujíma ťa to?"-odvrkol.
"Nie, teda, vlasne áno. Hej, zaujíma. Otec ti zakázal tam ísť .."-pripomenula som mu včerajšok. 
"O čom otec nevie, to mu neublíži. Odôvodním to tým, že som si šiel k Jacobovi dopísať poznámky z histórie, to mi určite rožerie. No ty-"-ukázal na mňa prstom. "..si vypočuješ jeho všeobecne poučný monológ o tom, čo si myslí o tvojom písaní. Bože, toto sa nikdy neomrzí."-zasmial sa. 
"Čo? Tá tvoja prihoretosť?"-teraz som sa zasmiala ja.
"Pokus o vtip číslo dva, zas a znova bez skórovania. Ding ding .."-vo vzduchu potiahol imaginárnu páčku a dopil pohár coly. 
"No, ak sa otec na tú párty dostane s úmyslom spraviť ti verejný trapas, potom budem skórovať zase len ja. Ding ding .."-s úškrnom som spravila to isté, čo on a odkráčala som z kuchyne. Pri vchodových dverách ma zastavil so skúmavým pohľadom. "Ako to myslíš?" Nechápal.
"Dozvieš sa, až na to príde .."-odsekla som a drgla do neho, aby uhol.
"Nie, hovor, čo máš za lubom?"-spýtal sa zvedavo.
"Rozmýšľaj, mudrlant, pomsta je sladká. Tak ako ty ku mne, tak ja k tebe dvojnásobne. Nech si tá tvoja Emma, Kate, Lara či ktorá školská štetka vyžerie, akého má chalana." Posledné slovo som zdôraznila do úvodzoviek. 
"Ak sa mi tak veľmi chceš pomstiť, načo ma o tom informuješ?" Spýtal sa s pohŕdavým úsmevom.
"Tebe to stále nedochádza?"-s úškrnom som pokrútila hlavou. "Tie mladé roky ubúdajú a ubúdajú a s nimi odchádza aj tvoje záživné zmýšľanie."-dodala som s ironickým uznaním a bez zbytočného odpovedania, na jeho ďalšie otázky, som odkráčala po chodníku až ku škole. 
Než som stihla vo svojom iPode prelistovať playlist, môj pohľad upútal úsmev, ktorý mi chýbal už od konečnej včerajšej rozlúčky. Prešlo síce pár hodín, no vidieť jeho pohľad, človeka nikdy neomrzí.