Spolu [DOKONČENÉ✔]

2. kapitola

Ďakujem za podporu.

Jeden problém. Teraz je poplach akýsi naliehavejší, akoby nám hrozilo VEĽKÉ nebezpečenstvo. Kryt mám hneď oproti ulici. Rýchlo som zobrala tašku, v ktorej majú všetci obyvatelia najpotrebnejšie veci, a s Lady v pätách sme vybehli von. Bývame na 2. poschodí, tak sme rýchlo bežali po schodoch. Na schodisku som stretla môjho kamoša Jacka.
"Ahoj Jack."
"Čau Jess."
"Nezdá sa ti, že nám hrozí nebezpečenstvo?" Vystrašene som zašepkala.
"Nie, je to siréna ako každá iná."
Ja som však vedela, že to hovorí iba pre to aby som sa upokojila. Ale už som sa nad tým nepozastavovala, pretože už sme boli dole. Rýchlo som pribehla k vchodu, zbehla som dolu a sadla si čo najďalej od dverí. Lady si ľahla k mojim nohám a ja som ju hladkala, aby sme sa obidve upokojili. Všetci ľudia z tejto ulice majú polhodinu čas na to, aby sem prišli. Po polhodine zatvárajú dvere. Ale teraz ich zatvárajú po desiatich minútach.
"Hej," zvolala som, "prečo to zatvárate?"
"Nie je čas."
"Čo tým myslíte?"
"Idú zhodiť najničivejšiu bombu. Práve teraz."