5. kapitola

179 20 5
                                    

Keď som zas otvorila oči už boli dvere zavreté, ja som mala zviazané ruky aj nohy a všetci ľudia sa na mňa pozerali ako na beštiu. Zrazu ku mne pristúpil strážca dverí a vlepil mi facku. Skríkla som, lebo som to nečakala.
"Ty debilná sebecká sviňa. Ohrozila si jediných preživších ľudí sveta. Teraz môžeme zomrieť. Títo ľudia sú ohrození. Problémy robíš iba ty. A tak sme sa zhodli, že najlepšie bude ťa zneškodniť."
"Nie!" Skríkol Jack.
Zhodil na zem strážnika, zobral mu zbraň, vytiahol nožík a prerezal mi putá.
"Poď." Povedal a ja som na nič nečakala a spolu s Jackom a Lady sme otvorili dvere a vybehli do sveta. Nikto sa nás nesnažil zastaviť a my sme iba bežali. Okolo nás boli ruiny, kedysi krásneho mesta. Bolo tam ticho, ktoré bolo veľmi nezvyčajné. Možno sme naozaj poslední preživší. Ale vtom som v diaľke niečo uvidela. Niečo čo by sme asi nemali vidieť.

Ďakujem vám za každý vote, komentár a za podporu. Veľmi si to vážim.

Spolu [DOKONČENÉ✔]Onde histórias criam vida. Descubra agora