Poznáte ten pocit, keď len tak bezvýznamne ležíte na posteli s pohľadom upreným na strop, vnímate len tiché monotónne tykanie hodín, uvedomujete si že každá odbitá sekunda je už minulosťou, že odbila iba raz. Z vnútra sa vám prihovárajú hlasy: ,,Choď a urob niečo, čo ťa posunie ďalej! Choď a ukáž druhým čo v tebe je! Nezabúdaj, že každá sekunda udrie len raz, že čas beží...." no vy ďalej iba ležíte a hodiny ďalej tykajú.
Takto trávim, alebo skôr mrhám časom aj ja. Pri tom viem, že v budúcnosti budem zato na seba nadávať. V budúcnosti, keď si budem vážiť každú stotinku môjho života. V budúcnosti, keď si uvedomím, že život je tak neuveriteľne krátky. Potom si spomeniem na tie premrhané hodiny a budem túžiť po tom, vrátiť sa a prežiť ich ešte raz a čo najplnohodnotnejšie.
YOU ARE READING
Ako To Vidím Ja
RandomDielo sa skladá z krátkych článkov, ktoré pripomínajú krátke úvahy, alebo citáty na rôzne témy zo života.
