the great interview // calum hood

Chapter 14

» „Iba to nehovor ostatným." «  

Ja aj Layla sme sa vrátili naspäť na tú akciu, Layla ešte stále trochu posmrkávala. Aby som bola úprimná, existovali iba dve veci, ktoré som teraz chcela urobiť.

Odísť odtiaľto alebo sa opiť.

Layla zrazu zastala v strede kroku, iba tam stála a jej oči boli zrazu plné sĺz. Uvidela som Ashtona a to dievča. Objímali sa v tmavom kúte miestnosti. Myslela som si, že to bolo dosť riskantné, všade tu bolo toľko paparazzov, ktorí ich mohli tak ľahko odfotiť, ale vyzerali tak... zamilovano, mali oči len jeden pre druhého.

Bolo mi Layli ľúto, bola jedno z tých dievčat, ktoré sa vedeli rýchlo na niekoho namotať. A vyzeralo to tak, že už sa aj namotala. Ja, na druhej strane, som bola jeden z tých ľudí, pre ktorých bolo nemožné, aby sa mu niekto tak rýchlo zapáčil. Bolo to až neuveriteľné, ale podľa jej uslzených očí mi bolo jasné, že sa jej páčil, možno až príliš. Mne trvalo veľmi dlho aj to, aby sa mi začal páčiť môj bývalý priateľ - šesť mesiacov a možno aj viac.

„Liv, myslím, že pôjdem pohľadať nejaké jedlo, nemám veľmi náladu na to, aby som sa s nimi vysporiadúvala, okej?" oznámila mi Layla a nechala ma samú stáť v strede preplnenej miestnosti. Super.

Nikoho som tu nepoznala, okrem chalanov, ale ich som nájsť nevedela - ak som teda nerátala Ashtona. Naozaj som nechcela vyrušovať Ashtona a jeho frajerku, takže som hľadala nejaké iné známe tváre.

Uvidela som Lukovu vysokú postavu - nebolo ťažké ho nájsť, pretože sa týčil nad všetkými ostatnými. Otočil sa a uvidel ma. „Liv, čau!" zvolal a s úsmevom ma objal. Mohla som mu z dychu cítiť alkohol.

Naozaj som už tejto párty mala po krk. Jediné, po čom som teraz túžila, bolo odtiaľto vypadnúť. Povzdychla som si.„Luke, kde sú ostatní?" spýtala som sa ho netrpezlivo.

On zjavne nechápal, že som bola z tejto akcie úplne nanič, pretože iba pohodil rukou a zasmial sa. „Olivia, pravá párty ešte ani nezačala! Pozval som k nám do domu nejakých ľudí," oznámil mi a mávol smerom k skupine ľudí, ktorí stáli vedľa nás a boli ponorení do nejakej debaty.

Boli pravdepodobne nejako známi alebo niečo také, pretože inak by tu dnes neboli pozvaní.

Prevrátila som očami. „Luke, si opitý. Myslím si, že by sme mali ísť preč, predtým, ako spravíš niečo hlúpe. Iba nájdime ostatných," snažila som sa ho prehovoriť, ale on iba pokrútil svojou blonďavou hlavou. Podvihla som obočie. „Luke, poznáš vôbec tých ľudí?"

V tvári sa mu zračil mierne previnilý výraz - ako malé dieťa, ktoré bolo prichytené, keď jedlo niečo, čo nemalo. „Ale, no tak! Michael je už i tak určite niekde opitý, Calum tiež," pokrčil plecami.

Nezmienila som sa o tom, že som s Calumom bola iba pred chvíľou. Ale, keď už sme sa o ňom rozprávali, nemala som ani poňatia, kde vlastne bol. Musela som ho nájsť. „Okej, tak ich poďme nájsť a odíďme odtiaľto," prosíkala som.