Milujem Ťa, Ty trdlo

17 ♡

Prajem príjemné čítanie. 😃

V minulej časti:

Rozlúčili sme sa s rodičmi a babkou. Vysmiate sme vyšli pred dom a tam nás čakal...

🔵🔵🔵

V plnej krásne nás tam čakal Tomáš a Patrik.

„Ahojte," pozdravila som ich.

„Ahojte," odzdravili jednohlasne.

„Tomáš toto je Miška. Miška toto je Tomáš." predstavila som ich. Tomáš objal Mišku. Zrejme si padli do oka, keď sa objímali.

„Miška toto je Patrik. Patrik toto je Miška."
Patrik si Mišku nejako divne obzrel. Nakoniec si podali ruky.
Ten Patrikov a Miškin pohľad som neriešila. Nebol na to teraz čas. V spoločnej debate sme sa vybrali smerom k zimáku. Miška bola pohúrená do debaty s Tomom. Mne nezostávalo nič iné tak som sa rozprávala s Paťom. O chvíľku sme boli pred zimákom. Vošli sme dnu. Chalani sa vybrali za Maťou. Ja a Miška sme ich nasledovali.

„Ahoj Maťaa!" zakričala som. Prišla som ku Mati a objala som ju. „Držím palce."

„Ďakujem." povedala Maťa.

„Ahoj Miši," pozdravila Maťa Mišku. Počkať? Oni sa poznajú? Neveriacky som na ne chvíľku hľadela.

„Baby, vy sa odkiaľ poznáte?"

„Bia, momentálne to nechaj tak." povedala Miška.
No som zvedavá. Takže keď pozná Maťu určite sa pozná aj s Patrikom a Tomom. Ten Miškin a Patrikov pohľad svečil za všetko. Počkať. Miška mi vtavela niečo o nejakom týždňovom úlete, keď bola v tábore. No musím sa jej na to opýtať. Žeby bol ten chalan Patrik? Nepamätám si na meno.

„Bia po súťaži pôjdeme ku nám a vysvetlíne ti to všetko," povedala ma Maťa. Čo všetko vôbec tomu nerozumiem.

„Tak dobre," rezignovane som odpovedala.

„Baby, hybajte si sadnúť. Maťa o chvíľku pôjde." Povedal Tomo.

Akutát sme stáli pri stánku s  čajom. Boli sme si kúpiť čaj, kedže sme cestou na štadión celkom premrzli. Pobrali sme sa sadnúť si. Našli sme štyri miesta vedľa seba. Tam sme si sadli. Predpokladala som, že tu bude viacej ludí. Program sa akurát začínal. V Matinej kategórii bolo 15 súťažiacich. S otvorenou pusou som sa pozerala na všetky baby.
„A teraz sa vám predstaví predposledná súťažiaca Martina Liptáková," ozvalo sa z mikrofónu, keď konečne prišla na rad Maťa. S úžasom som sa na ňu pozerala. Bola fakt vynikajúca. Robila celkom „jednoduché" prvky. Choreografiu mala perfektne nacvičenú. S poslednými tónmi pesničky urobila piruetu a ladne dopadla na ľad. Štadiónom sa ozval potlesk. Po nej išla posledná baba. Tej to nejak nešlo. Snažila sa ale márne. Padala na zem ako hruška. Pár minút po poslednej súťažiacej sme sa pobrali za Maťou. Nestihli sme dojsť.

„Oznamujeme súťažiacim kategórie 14-17 rokov, aby prišli na vyhlásenie výsledkov do Haly B."  ozvalo sa s mikrofónu, keď sme boli v polke cesty. Spoločne sme nasledovali Toma. Prišli sme do haly, kde boli všetky súťažiace kategórie 14-17 rokov. Boli tam aj niektorí rodičia a súrodenci.

„Baby ideme tam." potiahol ma za ruku Patrik.
Nasledovali sme ho uličkami zimáku. Veď on určite vedel, kde to je.

„Dievčatá vešetky ste boli výborné, no vyhrať môžu len tri. A postúpiťmôže lan tá najlepšia." povedala staršia žena. Miestnosťou sa ozval šum mrmlanie. „Poprosím aby ste sa utíšili! Prejdeme na vyhlásenie výsledkov. Keď poviem meno dievčaťa, príde sa sam postaviť. Keď tu budete všetky, ešte si vás odfotíme. V prípade nejakých nejasností prídťe za mnou. Aby som nezabudla, plný počet bol 40 bodov. Tak poďme na to. Tretie miesto z počtom 35 bodov získáva...Eliška Novotná. Gratulujem. Druhé miesto z počtom 38 bodov získáva...Lenka Červeniovská. Aj tebe gratulujem. Bolo to naozaj tesné. Prvé miesto z počtom bodov získala vynikajúca a krásna krasokorčuliarka Matrina Liptáková. Gratulujem slečne Liptákovej, ktorá postupuje do krajského kola. Krajské kolo bude tretieho apríla v Košiciach. "
„Ánoo," vykríkla Maťa celá bez seba. Išla sa postaviť na stupeň víťazov, kde jej odovzdali medailu a nejakú tašku. Tomo ich na pamiatku stihol ešte odfotiť.

„Všetkým vám gratulujem a prajem vám pekný zvyšok večera. Zoznam s menami a poradím nájdete na dverách. Dovidenia." dohovorila staršia pania a pobrala sa svižným tempom preč.
Všetci štyria sme sa vrhli na Maťu, aby sme jej pogratulovali k prvému miestu a postupu. Bola fakt skvelá. Priam úžasná...

🔵🔵🔵

„Mohli by ste mi to už konečne niekto vysvetliť?" opýtala som sa, keď sme už všetci piati sedeli v Maťinej izba na koberci. Ničomu som nerozumela. Po ceste boli všetci ticho. Odmietali mi to inde ako u Lipkákov vysvetliť. Ja to nechápem. A neviem, či sa mám báť alebo tešiť. Mám z toho divný pocit.
Už už sa púštali do vysvetľovania, keď mi zazvonil mobil. Ma displeji svietilo: Mamina

Ja: Áno mami?
Opýtala som sa, keď som to zodvihla zdvihla.

Mama: Do deviatej nech ste doma.

Ja: No dobréé.
Odpovedala som jej smutným tónov. Tá vie vždy zavolať vo „vhodnej" situácii.

Mama: A žiaden alkohol!

Ja: Jasné.

Mama? to si akože vážne myslíš, že by som v 15- tich pila? To som radšej ani nepovedala nahlas.

Mama: Dobre sa zabavte.

Ja: Ďakujeme. Aj vy.

Mama: A prosím ťa ako?

Ja: Pozrite si správy.

Povedala som prvú hovadinu, čo ma napadla.

Mama: Dobre nejdem vás rušiť ahoj.

Ja: Nemôžeme zostať dlhšie? Pekne prosím..

Mama: Dobre. Do pol desiatej. Ani o minútu dlhšie. Pá

Ja: Ďakueeem mami. Si super. Ahoj.

Víťazoslávne som sa usmiala. Do pol desiatej mi to hádam vysvetlia. Začínam sa báť.

„Už by niekto mohol." ozvala som sa. Usadila som sa do pohldnej polohy. V ruke som zvierala hrnček džúsu. Asi som si mala prosiť silnú čiernu kávu. Maťa po mne hodila ešte krabicu vreckoviek. (Snáď chápete.) A aby toho nebolo málo otvorila jednu veľkú čokoládu Milka. Takže to bude niečo...niečo...ani neviem aké.

„Neviem ako by som začala," začala rozprávať Maťa, „nie je to veľmi jednoduché. Túto krutú pravdu o nás súrodencoch som spoznala vo svojich siedmich rokoch.." Maťa už nezvládla rozprávať. Po lícach sa jek začali kotúľať slzy. Prodišla som ku nej a objala som ju.

„Nemusíš. Ak nechceš," povedala som jej.

„Chcem aby si to vedela."

„Ja vám to dopoviem," chopil sa slova Tomáš, „Keď som mal deväť dozvedel som sa...."

⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇

Ahojte babenky. Hlásim sa s novou časťou. Keď som dnes videla, že je tu skoro 700 čítaní prinútila som sa ju dopísať. 👏 Úspešne sa mi to podarilo. 👏👏 Miesto toho aby so písala úlohu z matiky, som Vám dopisovala kapitolu a rozmýšľala nad pokračovaním. Ja dúfam, že sa Vám páčila. Netuším, kedy bude dalšia časť, kedže v stredu píšeme monitor. Už mám stresy teraz.  Miška, Tamča a všetci ostatní viem, že budete chcieť vedieť aká je to pravda. Ale až v ďalšej kapitolke.

PS: Ospravedlňujem sa za chyby a preklepy.
Venovanie bude večer.

Suzan ♡