NEPOCHOPENÁ❤️

.•1 kapitola•.

"Pripravte sa na výstup.Ďakujem"ozval sa hlas z reproduktoru vo vlaku.Nereagovala som všetci okolo mňa sa začali zbierať a odchádzať z kupé.Ale ja nie som oni ja som ja a nerobím čo robia ostatný.vždy vystupujeme až o jednu zástavkou ďalej.Radšej budem v kupé sama na 5 minút a pôjdem dlhú cestu "domov".ak sa to dá nazvať domovom.Možno sa teraz pýtate že čo?Ale je to tak.Mám dva domovi.Prečo?Moji rodičia sú rozvedený.Každý mesiac som inde.Teraz idem za mamou ale radšej som pri otcovi.Nikdy ma mama nevedela pochopiť tak ako otec.Ale u mami mám rada iba jediné dve veci.Môjho psa a bazén."Posledná výzva"opäť sa ozval hlas ktorý ma vytrhol z premýšľania.Zobrala som si notebook ruksak a vyšla som von z kupé kde som stretla sprievodkyňu."Zas vy slečna Brownová?Ako inak."dohovorila a pokrútila hlavov.Ja som na ňu hodila len falošný úsmev a bola som na odchde."Inak dnes nie ste sama"usmiala sa ale ja som hu nepochopila.Ale neriešila som to a vyšla som z vlaku.No prišlo prekvapenie.Za mnou stál nejaký chlapec.Chcela som sa naňho pozreť no bolo mi to trápne sa len tak otočiť a pozreť sa naňho a znova sa otočiť.Tak som sa na to vykašľala a dúfala že bude dáka možnosť uvidieť ho ešte raz.Popri tom ako som nad týmto všetkým rozmýšľala tak som kráčala popri koľajniciach.Mala som namierené do malého mestečka s meno Swattham kde má moja mama dom.Po chvýli som zistila že celú tú dobu ide ten chlapec za mnou.Stále sa približoval a potom ma poťukal po ramene ja som sa neotočila len som povedala"Čo si prosíš?"povedala som to veľmi ironicky.Ten chalan sa potichu zasmial a povedal."Chcem sa len spýtať že či mi nepovieš kde je Swatham?"ja som sa pousmiala ani neviem prečo a odpovedala som."Ak ma budeš prenasledovať ako do teraz tak sa tam dostaneš." "Ďakujem....?"čakalna to aby som mu povedala moje meno no ja som si dala sluchátka do uší a ignorovala som ho.Po chvíli som zacítila jemnú mužskú vôňu.Bol to on a stál vedľa mňa.Zdvihol ruku a vybral mi slúchadko z uší."Prosím vás mladá slečna aby ste mi venovali chvíľu pozornosti?"povedal milo."Budem sa snažiť."povedala som a po prvé som sa mu pozrela do očí.Mal ich zelené.Jeho oči ma pohltili ako čierna diera.Ale prerušil ma jeho hlas."Mimochodom ja som Leo."pousmial sa a dodal"a ty si..?" "Beth.Volám sa Beth."odpovedala som sa potriasli sme si rukou."Nečo išdeš do Swathamu?"spýtal sa no ja som ho opäť ignorovala."môžem ťa volať slečna ignorantka?" "Nie a zachvýľu sme tam"povedala som to nepríjemným hlasom."Ako vidím nie si moc zhovorčivá." "To nie."opäť som si odpovedala.Ten chalan ma už pekne štve.Neviem či nechápe že chcem byť sama a mať ticho."Mne sa skôr zdá že ty si moc zhovorčivý"povedala som to s takou nechuťou v hlase až na mňa zazrel."Fajn už budem ticho"povedal"Hurá"potešila som sa že mu to konečne docvaklo. Pozbitok cesty som len počúvala hudbu aby som ho nepočula lebo s niekým telefonoval....

Ahojte❤️viem že táto kapitola je tak nejak o ničom no musím sa od niečoho odraziť.Ale aj tak dúfam že sa páči. A možno ma aj niekto poznáte ak ste čítali knihu na wattpade KTO SOM? tak ma poznáte pretože toto som ja.Dobre už moc kecám tak Bye

💀Blacky💀