Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 21

"Vyžívaš sa v tom, keď mi môžeš ubližovať?"-spýtala som sa neutrálne, nedala som najavo, že mám strach.

"Netušíš ako veľmi."-odsekol slizky a chytil ma o čosi silnejšie. 

"Scott, Scott .."-James ho chytil za rameno a donútil ho, aby ma pustil. Pár deciek naokolo zaregistrovalo, čo sa deje, no nejak veľmi to neriešili. 

Bez jediného slova som sa na neho dívala, no všimla som si Justina, ktorý stál blízko nás. Pokrútila som hlavou na znak toho, aby sa o nič nepokúšal. Čakala som, že pre svoj zdravý rozum poslúchne, no zrejme som ho podcenila. Kráčal ku nám, chystal sa niečo zakričať, no zrazu ho Olívia schmatla za ruku a odtiahla ho čo najďalej. V tej chvíli som ju chcela vybozkávať za to, že aspoň ona pochopila, že keby urobil to, čo mu behalo hlavou, neskončil by práve najlepšie. 

 *z pohľadu Justina*

Bol som pripravený vymlátiť z neho dušu! Keď som uvidel, ako sa jej dotkol a pritlačil ju k stene, mal som sto chutí otrieskať mu hlavu o najbližší strom. Ako tak som sa držal, no keď sa na mňa Violet pozrela a v jej očiach som uvidel ten strach, ktorý práve vtedy behal celým jej telom, musel som zasiahnuť. No v tom ma niekto schmatol za ruku a zatiahol ma za najbližší roh. Schytal som facku a len čo som sa stihol spamätať, Olívia sa na mňa dívala s krútením hlavy a so založenými rukami. "Si ty normálny?"-spýtala sa naštvane.

"Čo som spravil? A vôbec, za čo bola tá facka?"-spýtal som sa protiotázkou.

"Ak by si si s ním niečo začal, do nemocnice by som ťa viezla po kúskoch! A za čo bola tá facka? Za tvoju tuposť a prihoretosť!"-skríkla. 

"No dovol, hádam sa nebudem dívať ako má na mále a chystá sa Violet urobiť to, čo ty mne pred chvíľou."-pošúchal som si líce. 

"Oni majú vlastné problémy, do ktorých ty nemáš strkať nos. Vyrieša si to. Pomoc naozaj nepotrebujú."-dodala vážne. "Dobre, mami."-pregúľal som očami. 

"Som rada, že si to pochopil!"-odpovedala podráždene a vzala ma za ruku. Vtiahla ma do budovy, videl som len malý záblesk toho, ako Scott Violet vrúcne objal a ona sa mu s prepáčením dívala do očí. Mňa asi porazí!

 *spať k pohľadu Violet*

"Máš 5 minút."-sadla som si na kraj lavičky v parku, no keď si ku mne Scott prisadol, posunula som sa ešte ďalej.

"Bojíš sa ma?"-spýtal sa pochybovačne.

"No, ja neviem, porozmýšľam."-odvetila som so sarkazmom a chytila som sa za bradu.

"Tie posledné dni ma naozaj mrzia, neviem čo to do mňa vošlo."-kajúcne sa na mňa díval.

"Tvoje ospravedlnenie nezmení nič na tom, že si sa ma pokúsil znásilniť. Ak by ti vtedy niekto nezavolal a ty by si ako bez duše neodišiel do izby, nechcem ani pomyslieť na to, čo sa mohlo stať."-zakvílila som s obavami.

"Violet, prosím .."-začal duševne.

"Nie, je na čase skončiť túto frašku skorej, ako sa to vyvinie o pár stupňov ďalej. Nechcem vedieť, čo sa odohráva v tvojej hlave a nechcem vedieť ani to, prečo si sa stavil kvôli sexu." -odhodlane som sa postavila, no jeho hlas a to, čo povedal ma prikovali ku kameňu chodníka.

"Som psychicky labilný a potrebujem pomoc."