I can't go out [SK]

1. kapitola

O dva týždne...

Bola som už pred bránou školy, keď ku mne doľahol akýsi hlas.

"Tara!" Bola to Emily.

"Čauko Em! Čo je? Prečo si taká zadýchaná?" podpichla som ju so širokým úsmevom na perách. "Hmmm?? Čo také si robila?" Dodala som, kým ona sa snažila polapiť dych.

Dnes zrejme nebudem jediná, ktorá zaspala. Včerajšia žúrka nám teda dala poriadne zabrať. Viem, trochu zvláštne, že žúrka v strede týždňa, ale prečo nie??

"Akoby si nevedela." Spustila, keď konečne nabrala dych. "Veď teba dobehnúť je ako... Aargh. To je jedno, ale už meškáme pol hodiny, takžeee..." zatiahla s nepatrným úškrnom. Najprv som nechápala o čo jej ide. Došlo mi to až keď si vzďaľujúc sa odo mňa a od školy vytiahla z vrecka cigarety.

"Eéem, no taak... Vravela som ti, že neznášam cigarety."

"Aj ja som ti včera, aj pred dvoma týždňami hovorila, že nechcem piť." Oponovala mi s obrovským úškrnom na tvári, ktorý sa však vytratil tak rýchlo, ako sa tam aj objavil, akoby si spomenula na niečo príšerné.
A v podstate má pravdu. Už sa nám neoplatí ísť na prvú hodinu, tak si počkáme na druhú. Myslím, že sa zo mňa pomaly stáva záškoláčka. Ale celé sa mi to nejako nepozdáva. Toto nie je tá Emily, s ktorou sa kamoším už päť rokov. Tá Emily by sa ponáhľala do školy, nefajčila by jednu cigaretu za druhou a už vôbec by nikoho nenahovárala, aby sa ulieval.

"Si OK??" Spýtala som sa jej opatrne po chvíľke ticha.

"Samozrejme. Čo by mi malo byť?" Neviem či sa mi to zdalo alebo som v jej hlase naozaj zacítila náznak podráždenia?!

"Noo... Ja len, že v poslednej dobe fajčíš častejšie a si tichšia ako obvykle."  Em bola tichá vždy, ale teraz to už začína byť neznesiteľné. Hlavne, keď sme samé dve. 

"Em dobre vieš, že ťa poznám. Vidím, že sa niečo deje." Dodala som po krátkej odmlke. Nič. Ani sa na mňa nepozrela. Kebyže som sa teraz prepadla pod zem, ani by si to nevšimla.

"No taak. Hovor už!!" Ona však ďalej zarito mlčala.
"Vyklop to už konečne!!" dohovárala som jej už o čosi hlasnejšie. "Prestáva ma to baviť...
No taak Em.." Zdá sa mi alebo ma to dievča naozaj ignoruje?
"Začína mi dochádzať trpezlivosť..  
Eeeem hovor uuž.." neznášam takéto jednostranné rozhovory. 'Pekne' ma to irituje.  "Vysvetlíš mi už konečne o čo tu do riti ide, Emily Parsonová?!" Moja trpezlivosť nie je bohvieako veľká. Em iba záporne pokrútila hlavou a ďalej študovala moje tenisky. Chytila som ju za ramená a v zúfalstve ňou zatriasla v snahe dostať z nej akúkoľvek odpoveď. Znova nič. Nevedela som čo robiť ďalej, tak som si šla sadnúť na najbližšiu lavičku so slovami: "Fajn! Ignoruj si ma koľko len chceš!"

Pozorovala som holuby, ako lietajú od jedného paneláku k druhému. Presne ako chalani. Od jednej pipke k druhej. Presne ako Tobias, s ktorým som chodila asi pred rokom. Moja prvá láska. Potom, keď sme sa rozišli som trochu zmenila svoj život a pohľad na tento svet.
Myslím, že keby som ho znovu stretla mohli by z nás byť skvelí kamoši.

"Tarantulka??" Z myšlienok ma vytrhol Emilyn tichý hlások. Takéto oslovenie používa jedine ona. Netuším prečo, ale je mi to jedno.

"Môžem sa ťa na niečo spýtať?" prekvapene som prikývla.

"Ako by si zareagovala, ak by ťa zradila blízka osoba??" Tak takúto otázku som určite nečakala, ale čo už.

"Tak jaa.. Noo.. Dávala by som jej pocítiť, že nie je hodná mojej prítomnosti ani pohľadu alebo nedajbože objatia."
-objatia sú pre mňa veľmi dôležitá a osobná každodenná záležitosť. Potrebujem ich ako soľ- začala som vážne. Dlho mi to však nevydržalo.
"A keby som zatúžila po pomste tak: Najprv by som jej nožom po tele vyrezávala moje obľúbené logá svetových módnych značiek potom by som ju namočila do červenej farby, ovalila ju niečim po hlave, na čelo napísala BITCH... a nakoniec by som ju hodila z mosta do rieky. Ak by ju náhodou vyplavilo, tak by som..." chcela som pokračovať, ale Emily ma prerušila.

"OK. Myslím, že už to nechcem vedieť." Keď som si všimla jej rozpačitý a trochu vyľakaný pohľad začala som sa smiať na plné hrdlo. Emily sa však ku mne nepridala. Otočila sa smerom ku škole a vzďaľovala sa.
Asi ju naštvalo, že som si z jej, zjavne vážnej otázky spravila prču.
Cez svoj rehot som si jej odchod ledva všimla. Na moju smolu som ju už nedobehla.

Vošla som do triedy. Emily už sedela v lavici. Učiteľka si ma vôbec nevšímala.

Zvyšok dňa prebiehal ako zvyčajne: nudné hodiny, cez prestávky žiaden pokoj... Asi každý koho som stretla sa ma pýtal na tu včerajšiu párty,ako sa cítim, ako to, že na mne nič nevidno a podobné drísty. Začali sa ma na to pýtať od tej párty spred dvoch týždňov.(párty z Prológu) Trochu podozrivé. Nikdy nič podobné neriešili.

"Saaš?? Prečo sa ma všetci stále vypytujú na párty?" Videla som ako celá naša banda stuhla. Konkrétne Saša, Jake, Nika, Mike, Alex a dokonca aj Em, ktorá bola až doteraz ako duchom neprítomná. Oni boli asi jediní, ktorí sa ma nepýtali ako bolo.

"Ty si nepamätáš, čo sa tam pred dvoma týždňami stalo??" Zaškerila sa Nika a neodolateľne sa usmiala. Tá teda vie, ako podpichovať.

"Práveže pamätám, ale neviem o ničom zaujímavom, čo by mala riešiť skoro celá škola." Teda aspoň myslím...

"Možno sa ťa na to pýtajú stále len si si to nejako nevšímala..." toto mohlo napadnúť jedine Mikeovi.

"Tak ako si si nevšimla svojho nápadníka" zašomral si popod nos Jake. Všimla som si vražedné pohľady smerujúce k nemu.

"Na čo alebo na koho narážaš??" opýtala som sa trocha provokatívne.

"Aaale na nič" odpovedal kajúcne a sklopil pohľad. Toto sa mi naňho nepodobá. Podozrievavo som si všetkých premerala a potom som sa rozosmiala.

"Vyzeráte ako keby ste sa mi báli oznámiť, že mi zdochol pes. Aj keď žiadneho nemám.." prišlo mi to fakt komické.

"Nie. Bolo to horšie. Tvojho psa sme načapali ako sa olizuje z jednou namyslenou sukou." Oznámil mi Alex naoko pohoršene. Nakoniec sme sa rozosmiali všetci. Teda takmer. Emily sa tvárila akoby tam ani nebola.

"Bolo to fakt nechutné!" pokračoval v 'hre' Mike.
"Dokonca si ani nevšimli kedy sme tam vtrhli. Mala si vidieť tie ich pohľady..." Mike sa to snažil napodobniť, ale vyzeral pritom ako nadržaná sliepka.

Em sa po chvíli ospravedlnila, že sa ponáhľa domov. Ani sa nerozlúčila. Chápete to?? Ona ma neobjala!? Vždy sme sa takto lúčili! Milujem objatia. Vždy keď som mala hociaķý  problém, riešila som ho v niečiom objatí. V poslednom čase to objatie patrilo môjmu veľkému macovi, keďže Em na mňa akosi nemala čas a je zázrak, keď som mnou prehodí aspoň tri vety. Ten divný rozhovor pred školou bol asi najdlhší za posledné dva týždne.

"Noo, tak ja už asi pôjdem domov... Dnes sa majú vrátiť naši, takže musím dať doporiadku celý dom." Aj tak dnes nemám náladu nikam ísť. V podstate mi to aj vyhovuje.

"Už?? A čo naše plány na dnes??" Akoby neexistoval iný deň.

"Veď aj zajtra je deň." prekrútila som očami.
"A okrem toho musím si ešte niečo vydiskutovať so svojim psom." pousmiala som sa a všetkých objala.

》》》

Doma som spravila pár drobných úprav pričom mi pomohol môj starší brat Luke. Wow?! Toto sa nestáva často.

"Našiel si si už dievča ktoré ťa zmenilo alebo si sa dal na prášky, či potrebuješ vyžehliť nejaký prúser, a preto mi teraz pomáhaš?!" On iba neurčito potriasol hlavou.

"To nemôžem nikdy pomôcť svojej úžasnej mladšej sestričke?" Strelila som po ňom pohľadom alá toto by ti neuveril ani tvoj plyšový macko. Tento môj brat je fakt mizerný klamár. Chrisa by som tak ľahko neodhalila, ale ten už s nami nebýva. Odsťahoval sa pred rokom aj so snúbenicou do susedného mesta.

"Vážne. Nepotrebujem nič." Protestoval Luke. Neverila som mu, ale nechcelo sa mi s ním hádať, tak som sa iba pobrala do svojej izby.

😜😜😜
Dúfam, že to nebude fail a táto story sa vám zapáči.