Úvaha

Sebavedomie storočia

(Názov je vždy téma!) Toto je moja prvá úvaha. Preto sa opsravedlňujem ak je zle napísaná atď...
Do komentárov mi môžete napísať ďalšie témy a ja sa aspoň pokusím ! :-) Dúfam, že sa Vám to bude páčiť. Prajem pekné čítanie a... Určite neklesajte :-) (však vy to pochopíte z textu).

Sebavedomie je tohto storočia zakliate a dávno stratené slovo v mrtvých či živých dušiach. Je to pocit, vďaka ktorému sa cítime takými, akými sme. Pokoj v duši vnímaním seba samého vo svojej hlave ako nie čudnými húsami zagáganého baču. V mojej hlave je to jav, ktorý je v každom srdci i keď to možno daná osoba nevidí ani necíti.
V 21. storočí počet sebavedomích ľudí ubúda. Ale čím alebo kým to je? Je to spôsobené dnešnou generáciou? Alebo zlyhania nesprávnych ľudí zaradených do nášho života? Zlyhávanie v škole nie je žiadnou výnimkou pri ceste k strate sebavedomia, ba dokonca ani nedostatok času rodičov venovaniu sa svojím ratolestiam. Z môjho pohľadu to nieje cesta ku šťastiu, ale k zlyhaniu nájdeniu správnej cesty k dokončeniu svojho povolania v živote. Noviny bohužial neutečú žiadnej výnimke zdrogovaného, alebo namol opitého mladistvého. Sebavedomie mu kleslo pod jeho hranicu, tak začal skúšať, dokiaľ sa sám nepriviedol na koniec cesty vedúcej k tmavému útesu plného náriekov tiež takotou nesprávnou cestou.