Okolo jedenástej v noci som sa vybrala domov. Ginny s Harrym ma neustále presviedčali nech u nich ostanem, že tam môžem prespať, ale ja som odmietla. Nechcela som nechať Krivolaba celý deň samého. A po tom ako rozbombardoval chodbu...
Bola obrovská tma. Pouličné lampy vytvárali na chodníku také kruhy. Kráčala som ticho. Môj byt bol, od miesta kde som sa nachádzala, vzdialený už iba pár ulíc. Bývam v muklovskej oblasti. Ginny ma prehovárala, aby som sa nasťahovala do domu pri nich, ale ja som nechcela. Som čarodejnica, ale aby som nezabudla, že kým som bola do mojich jedenástych rokov, kúpila som byt v tejto oblasti.
Od mojich myšlienok ma odtrhli kroky. Moje to neboli. Najprv som si z toho nič nerobila, ale kroky sa čoraz zrýchľovali a mierili za mnou. Cítila som, že je niekto za mnou. Rýchlo som si do ruky dala prútik. Je mi jedno, že mi prútik môžu zobrať, ale brániť sa musím. Ak to bude potrebné. Zabočila som a dotyčný tiež. Jeho krok zráznel a už bol za mnou. Sotil ma.
Prevalila som sa na chrbát a namierila na neho prútik.
,,Daj to preč! Ešte niekomu vypichneš oči," slizko sa uškrnul. Využila som jeho miernu nepozornosť a vyšvihla sa na nohy. Prútik stále smeroval na neho.
,,Nepribližuj sa ku mne!" zvrieskla som.
,,Tak ja sa k tebe nepriblížim," sklonil hlavu a následne sa aj začal smiať. Strach v mojom vnútre si začal robiť cestu na povrch. Intuícia mi napovedala, že tu nie je sám. A vtedy ma niekto schytil zo zadu. Surovo ma hodil na zem. Prútik mi vyletel z ruky.
,,Čo so mnou chcete spraviť?" hlas sa mi trochu triasol.
,,Ale to určite vieš," ten prvý prenásledovateľ si ku mne čupol a pramienok vlasov mi zastrčil za ucho. Jeho dotyk ma donútil striasť sa od znechutenosti. Prútik som nahmatala za mojim chrbtom.
,,Nepribližujte sa ku mne! Inak-" znovu som zdvihla prútik. Obaja sa začali smiať.
,,Inak čo? Čo by si nám mohla spraviť s takým kusom dreva?"
,,Nechci vedieť! Preto ihneď vypadnite!" strach nahradil adrenalín. Jeden sa prestal smiať a trielil si to ku mne. No skôr ako sa ma čo i len dotkol som sa odhodlala konať. ,,Reducto!"
Odhodila som ho na koniec ulice.
,,Č-čo to bolo?!" jeho spolupáchateľ sa odo mňa pomaly vzďaľoval. Ale ja ho len tak nenechám.
,,Levicorpus!" trafila som ho a on sa zložil na zem. Postupne som dvíhala prútik a s ním sa dvíhal aj dotyčný. Nakoniec visel vo vzduchu dole hlavou.
,,Čo si sakra zač?!" v jeho očiach sa odrážal strach.
,,Poviem ti k tomu len to, že sa ku mne ani len nepríbližite," sykla som. Odhodila som ho ku jeho kamarátovi.
,,Počuješ ma?! Ty suka?!" jeden mi dal facku a tým ma prebral z môjho snenia. Stále som bola na zemi a prútik som zvierala pevne v rukách.
,,Ryan zober jej to posrané drevo!" prikázal jeden tomu druhému. Vzápäti mi vytrhol prútik z ruky. Odhodil ho preč a uškrnul sa. Hajzel!
,,Prečo ja?" slzy som mala na krajíčku.
,,Prečo si šla sama po meste takto v noci?" nadvihol obočie ten Prvý. Druhý si ku mne kľakol a vytiahol z vrecka nejakú vec. Vypadalo to ako nejaký sprej. Vystrašene som sa na to pozrela. Začala som so sebou metať do všetký strán, ale Prvý ma silno držal za zápästie.
,,Dobrú noc," zašepkal Druhý. Vtom na mňa striekol látku zo spreju. Pred očami sa mi zahmlelo až som zaspala. Posledné čo som zaznamenala bol hlas, ktorý tlmene kričal:,,Nechajte ju!" A potom už len tmu. Čiernú tmu.
YOU ARE READING
Okay! It's okay... {DRAMIONE}
Fanfiction,,Ty si sa už dočista zbláznil!" začala som na neho kričať. Ani len som sa nepozdravila. Vidím ho znovu po troch rokoch a prvé čo spravím je, že na neho tak nakričím. ,,Nielen, že si išiel rýchlejšie než sa môže, ale skoro si zrazil to nevinné dieťa...
