Prichádzala som domov zo školy. Ako vždy sama. Nemala som veľa priateľov a radšej som sa utápala v čítaní kníh. Moji rodičia mi hovoria že som zvláštne dieťa. Asi mi to hovoria preto že si odjakživa rozumiem viac so zvieratami ako s ľuďmi. A tak to asi aj zostane. Ale vráťme sa k mojej ceste domov.Idem po prašnej ceste popri červenej budove ohradenej ohradami. Vtom začujem hlasné prenikavé erdžanie. Obrátim sa a pri ohrade stojí krásny kôň.Je celý čierny a jeho krásna vlnitná hriva veje vo vetre. " Ahoj krásavec " usmejem sa a priblížim sa k nemu." Si naozaj krásny " šepnem a jemne sa mu dotknem pysku. Žrebček spokojne pokýva hlavou.
" Dievča, čo robíš pri Thomasovi? " začujem rozčulený mužský hlas a zazriem ku mne blížiaceho sa muža. " Prepáčte pane ja len chcela, chcela by som sa naučiť jazdiť." poviem a skleník hlavu." Hmmm, myslím že by si to mohla skúsiť... Teda ak ti to dovolia rodičia " povie muž a usmeje sa. " Ďakujem " poviem s úsmevom a rozbehnem sa domov.Pred bránou zazriem nahnevanú mamu." Lili! Kde si bola? " zakričí mama až sa zľaknem. " No vieš mami, ja som bola pri koňoch.Chcela by som sa naučiť jazdiť " poviem potichu takmer nečujne. " Si normálna? Kde by sme na ti vzali peniaze? " zakričí a schytí má za ruku." Ak ti to otec dovolí tak nech. Ale ak nie " pohrozila mi prstom " dostaneš výprask. "
" Áno mami " povedala som a si slzami v očiach som sa rozbehla k otcovi.
