2. Časť.osudný deň
Zobudila som sa na hlas letušky ktora oznamovala pristavanie. Ked sme vystúpili išli sme si pre kufre. " zlatko je 11:00 a chalani tu budú až o 15:00 zatiaľ môžeš ísť pokukať obchody a tak. Ja dám kufre previesť na izbu a idem na jedno stretnutie. Potom tí zavolám." Povedal otec a do ruky my dal 70€. "Ďakujem oci." Povedala som a odišla z letiska. Hneď som uvidela malé obchody s celkom peknými vecami. Išla som popri ceste. Zrazu som uvidela čierne auto ktoré išlo celkom blízko za mnou. Pre istotu som spomalila aby má predbehlo. Omyl! Spomalilo tiež. Zrazu som počula otvorenie dverí a na svojej ruke som zacítila ruku niekoho iného. Strhol má do auta...viac si nepamätám. Zobudila som sa na silny náraz. Padla som na zem. Tvrdý betón my odrel ruky Otvorila som oči a videla som len ako auto naštartovalo a išlo druhym smerom. Ležala som na chodníku v nejakej uličke. Hneď som si prehrabala kabelku či mi niečo neukradli. Všetko som mala. Pozrela som sa na mobil. Bolo 14:37. Zrazu som sa pozrela na nohy. Keďže som mala kratase boli mi vidieť stehná. Krvavé stehná. Kratase som mala rozopnute. Postavila som sa z posledných síl. Neuveriteľné ma bolelo brucho,panva a nohy. Po chvíle spamätania. Som si uvedomila čo sa stalo. Znásilnili má! Slzy mi vyhŕkli do očí. Zapla som si kraťase a servitkou poutierala krv z nôh. Okolo idúcich som sa spýtala kde som. Takmer nič som nerozumela ale pochopila som že som neďaleko letiska. Sadla som si na lavičku. Nevedela som čo mám robiť. Bola som zneužita. Mám to ísť povedať otcovi a následne na políciu a pokaziť celý deň s niallom a harrym ? Alebo mam byť ticho dusiť to v sebe, ale zažijeme as ten najkrajší deň s ľuďmi ktorých mám moc rada? Rozhodla som sa pre možnosť tri! Užiť si deň a potom povedať čo sa stalo. Poutierala som si slzy,trochu upravila vlasy a postavila som sa z lavičky.
