Pokračovali sme. Našli sme psa, bol živý, nebol ani nejak zranení, a pritúlal sa k nám. Tak sme ho zobrali zo sebou. Nazvali sme ho Yorky, pretože bol Yorkshire. Okrem psa sme nenašli nič čo by nám pomohlo. Poslali nás zistiť príčinu, preč boli odpálené rakety, ale nenašli sme nič. Boli sme vonku asi 4 hodiny, a už sme museli ísť do vnútra, pretože už nám odchádzali filtri na maskách. keď sme prichádzali k krytu, tak sme tam videli nejakého muža čo sa plazil k krytu a búchal na ňho. Pribehli sme k nemu a snažili sme sa ho udržať pri vedomí, kým nám otvoria kryt. Vošli sme s ním do vnútra, a dali mu piť vodu. Prišiel som za starostom, že sme nič nenašli iba psa. On povedal, že OK, ale že zajtra ideme zase, a budeme chodiť dovtedy, kým niečo nenájdeme. Potom sme išli k svojím rodinám. Keď ma uvidela Nina, tak sa ku mne rozbehla a objala ma, až tak, že som nemohol dýchať. Bol to krásny pocit, ale musel som jej povedať, že tam budeme chodiť dovtedy, kým niečo nenájdeme. Zase začala do mňa búchať, a potom sa rozplakala. Keď sme sa navečerali, tak sme si išli ľahnúť do postele. Je to nezabudnuteľný pocit, keď vedľa vás zaspáva osoba, ktorá je vám najbližšia. Ráno sme mali budíček, ale len tí čo išli vonku. Nina ešte spala, tak som jej dal pusu, pohladil ju na tvári a išiel som. Dali sme si ešte kávu, aj keď podľa mňa to nechutilo ako káva, ale prebudilo ma to. Bol čas vyraziť. Starosta nás zastavil a povedal nám, že ten človek ktorého sme včera zachránili, umrel v noci, že tá radiácia, ktorou bol zasiahnutý mu rozožrala srdce.
YOU ARE READING
Hľadanie života
Science FictionBol krásny deň, slnko svietilo, sem-tam mraky na oblohe, bol som vonku na záhrade. Čítal som si knihu, anatómia klamstva, bol som asi tak v polovici knihy. Dočítal som 230-tu stranu, a potom sa položil knihu na deku, a ležal na deke. Vedľa mňa bol m...
