Prechádzal som sa po neznámej zemi a tak moc túžil niekoho spoznať.
Chýbala mi reč. Zabudol som pomaly rozprávať a nakoniec som sa stal žobrákom.
Ľudia sa prechádzali a občas hodili pár mincí, za ktoré som si kupoval vodu a chlieb.
Klopkal som si nohou do rytmu, z čoho vznikla vraj prekrásna hudba, na ktorú tancovalo celé okolie.
Každý si pohmkával alebo spieval pesničku.A mne sa od tej radosti vrátil hlas.
YOU ARE READING
Slzy sú krvou z duše
Fanfiction,,Usmej sa!" vraveli. ,,To bude dobré." vraveli. A no nebolo.