The Secrets

Part 4

Časť po 100 rokoch napísana za necelú hodinu. Aj napriek tomu dúfam že niektoré z vás tu somnou zostali a naďalej ma budú podporovať Votes a komentármi. Bolí ma vedomie, že som mohla byť lepšia. K vám. Mrzí ma to , a budem sa to snažiť napraviť. Konečne mi prišiel notebook takže vám môžem zaručiť to, že dve časti do týždňa budú na 100 % .  Ak bude nálada tak aj viac. Majte sa a dajte sa do čítania. PROSÍM , KAŽDÝ KOMENTÁR POTEŠÍ ! :D

Celé poobedie som strávila pozeraním do blba a nevnímaním učiteľov. Cez prestávky som sa snažila nájsť toho bastrada. Chcela som , aby mi zodpovedal mnoho otázok ale najmä to, ako je možné, že vie o Kate. Predsa som ho tu dnes videla po prvý krat. Z rozmýšlania ma vytrhol náraz do niečoho tvrdého a nasledovné nadávanie. Svôj zrak som zodvihla do výšky zdroja nárazu a zahľadela sa do gaštonovo-hnedých očí. Kontrast medzi našimi teľami bol na smiech. Ja biela ako stena. On krásne opálený. Ja malinká, sotva 168 cm a on oproti mne vyzeral ako obor.

"Nevieš dávať kurva pozor dievča  ? " zasyčal cez zaťatú sánku ale naďalej udržiaval oční kontakt. Chcela som sa mu pozrieť do hlavy a zistiť čo sa sným deje a prečo je taký mrzutý ale nič sa nedialo. Akurát všetko stíchlo presne tak, ako predtým. Stála som v nemom úžase a užívala si chvíľku pokoja. Aj keď bol jeho pohľad studený ako ľad, upokojoval ma a nepociťovala som pri ňom žiaden strach, Iba pokoj.

"Hej Justin. Sem poď " Spoza mňa sa ozval hlas ktorý upútal Justinovu pozornosť.  Keď som natočila hlavu smerom od vzniku volania na Justina zarazila som sa. Moje teľo sa začalo nekontrolovateľne triasť a ruky sa mi spotili. Stál tam ON. Ten kvôli ktorému som sa skoro prezradila. Hneď ako si ma všimol , na perách sa mu usadil spokojný úsmev. 

"Čo sa deje DEST ? " hrubý hlas sa rozozvučil v mojej hlave. Osoba stojaca vedľa mňa ma prudko otočila k sebe. " Už do mňa nikdy nenaraz , rozumieš ? ! " okríkol ma Justin už po druhý krát. Ako keby som vedeľa ovplivniť to, do koho vrazím. ...... Aj keď mám schopnosti vďaka ktorých to za snaženia dokážem, no pri premýšlaní je ťažké sledovať situáciu okolo. 

"Rozkaz šéfe" zaštebotala som otrávene a udržiavala formu nezáujmu. Nemohla som mu dať najavo to, aký na mňa má vpliv. Jeho hnusný pohľad mieriaci na moju osobu som úspešne odignorovala a pozrela sa za seba. Na chlapca ktorý je v niečom zapletený a ja musím zistiť, čo to je. 

" Hej , ty !" zakričala som na čierneho chlapca ktorý ma obišiel a spolu z Justinom odchádzal preč. Otočil sa mojim smerom a podišiel ku mne. 

"Čo je ,slečna ?! " povýšenecky zamrmlal . Po prvý krát som ho počula inak, ako v mojej hlave. Chcela som mu do nej nazrieť, ale nešlo to. Je problém vo mne alebo v ňom . 

"Neboj sa. Nieje to problém s ktorým sa nedá vysporiadať. Iba si, ako to povedať ? Veľmi neskúsená " zaškeril sa, čím na mňa vykukli krásne, snehovo-biele zuby, Boli také ohromujúce, až som rozmýšlala či sú umelé. 

"Sú moje! " Zasmial sa nahlas. Až teraz som si uvedomila o čom rozpráva, a že odpovedá na moje nevslovené otázky. 

"Ako ? " bolo jedinné čo zo mňa vyšlo . Neveriacky som si ho premerala ,načo nespokojne zafuňel. 

"Povedzme že niesi jedinná.Ako si si doteraz myslela. Aj my môžeme meniť to, čo sa ešte nestalo ." zažmurkal a ja som vytreštila oči.

"Ako meniť veci, ktoré sa ešte nestali ? Ako to že mi vieš čítať myšlienky ale ja tebe nie ? Ako to že my ? Kto a koľký sme ? " otázky sa z mojich úst hrnuli jednaradosť no ajtak ich bolo ešte mnoho. 

"Tak.... " než stihol niečo odpovedať , bol prerušený ďalším hlasom. Justinovím. " Jaden. Okamžite sa otoč a padaj sem. Ideme domov.! " zaškrípel. 

"Ešte sa uvidíme Dest!" žmurkol a bez povšimnutia vyšiel spolu z Justinom z budovy. Ten sa na mňa posledný krát zahľadel nenávistním pohľadom predtým ako odišiel. Teraz som však mala innú starosť. Z jednej strany som sa hnevala sama na seba, že som sa neopýtala na Kate a z druhej strany som túžila po odpovediach ktoré z Jadena vytiahnem aj keby to bolo to posledné čo urobil. Som si tým presvedčená.