25. Kapitola

2.5K 206 10
                                    

"Merlin nechaj to tak!"

Chcela som sa otočiť na odchod, ale on ma zastavil.

"Pattersonová, nenechám to tak, chcem odpoveď, určite máš na to nejaký dôvod." naliehal ale ja som nevedela ako mu na to odpovedať, pretože som sama netušila prečo som mu verila.

"Ale prečo to chceš tak veľmi vedieť?"

"Pretože si chcem zapamätať čo povieš." prekvapene som sa naňho pozrela.

"Tak máš smolu." povedala som chladne.

Otočila som sa a odišla som do obývačky.

Keď Potterovci odišli bola asi jedna hodina v noci.

Ľahla som si do postele.

V hlave sa mi počas celého večera premitali dve veci. 

Naozaj sme sa s Potterom bozkávali. Môj prvý bozk ukradol James Sirius Potter, Merlin o je riadny zvrat udalostí. Čo je najhoršie je, že sa mi to naozaj páčilo. Čo sa to u Merlina somnou deje?

Druhá vec bola otázka na, ktorú som nedokázala nájsť odpoveď.

"Prečo som mu verila?" zamrlmlala som nahlas.

Po tom všetkom.

Mohla som znova spadnúť ale ja som mu verila.

Možno je to tým, že sa poznáme tak dlho a aj keď sa nenávidí-...Grrrrr....

Merlin! Nenavidíme sa vôbec?!

Prečo to všetko musí byť také komplikované?

Všetko bolo lahšie, keď som bola menšia. Mala som vo všetkom jasno. Chcela som byť ráno kaderníčka, na obed zverolekárka a po obede kozmetička.

Moje najlepšie kamarátky boli Dom a Rose, a z celej duše som nenávidela Pottera.

Musím uznať, že v detstve sme s Potterom málavali aj pomerne zábavné chvílky. To asi bude ten dôvod prečo mu aj po tom všetkom verím. Nič to však nemení na tom, že je to všetko šialené.

****

Na druhý deň ráno dom sa zobudila na strašný smiech čo vychádzal zvonka.

Pomaly som sa posadila a odokryla som sa.

Pohľad mi spadol na bielu sádru, na ktorej boli nakreslené srdiečka.

To mi tam nakreslila Rose.

Postavila som sa a doskackala som k oknu. Bolo otvorené, ale ja si nepamätám žeby som ho pred spaním otvorila.

Nakukla som von a do tváre mi udrel silný mráz.

Zhlboka som sa nadýchla a užívala som si tú vôňu.

Zrazu som počula hlasný výkrik.

Strhla som sa a pozrela som sa dole.

Bola tam Lily a Albus do nej házdal jednu snehovú guľu za druhou.

"Al prestaň!" kričala.

Ja som ich sledovala a smiala som sa. Tá súrodenecká láska.

Niekedy mi je ľúto, že nemám žiadnych súrodencov, ale potom si spomeniem, že Potter je za desiatich mladších bratov a hneď ma to prejde.

"Al je za rohom," zakričala som jej pošepky.

Pozrela sa hore a usmiala sa.

"Ďakujem," povedala a išla za roh. Tam našla svojho brata a tento krát ho ona zguľovala.

Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)Onde histórias criam vida. Descubra agora