Grace Brownová

24.kapitola - Návrat do starých koľají

Venujem Betke, ako neskorý darček. Tak teda, Alžbetka moja, prajem Ti znovu všetko najlepšie k narodeninkám, veľmi ťa ľúbim, bobuľka! <3

„Ahoj, mami," pozdravila som mamu, keď som prišla do kuchyne. Mala som za sebou ďalší školský deň. Naliala som si do taniera polievky, z ktorej sa ešte parilo, pričom som vydedukovala, že mama skončila v práci skôr.

„Ahoj, anjelik," odzdravila a usmiala sa. Sadla som si vedľa nej a všimla som si, ako sa prehrabáva vo všemožných katalógoch s nábytkom.

„Čo prezeráš?" spytovala som sa a uchlipla si z polievky. Veľmi mi však nechutila, neviem, čím to bolo. Naliala som si príliš mnoho nato, aby som to zjedla. Túžila som mať polievku už dávno v sebe, avšak nechcela som ublížiť mame.

Mama na mňa lišiacky pozrela, až som prestala jesť. (V podstate mi to vyhovovalo.) Prekrížila si ruky a položila ich na stôl. „Rozhodla som sa, že prerobím kuchyňu a obývačku." Žiarila ako malé dieťa, ktoré práve dostalo svoju vysnívanú hračku. „Tak prezerám nejaký nábytok," mykla plecom.

„Kde na to zoberieme peniaze?" zasmiala som sa pochybovačne.

„Už dávnejšie som sa s otcom o tom rozprávala a takmer rok šetríme. Našetrili sme dostatok peňazí, aby sme si mohli niečo také dovoliť," pomädlila si ruky.

„A čo ti na tom starom nábytku alebo jeho usporiadaní vadí? A vôbec, kto to všetko spraví?" čudovala som sa.

„Ja neviem, cítim sa tak nemoderne," našpúlila pery a zahľadela sa niekam inam, ako keby jej to pomohlo premýšľať. „A urobíme to my, kto iní?" pokrčila plecami.

„Ehm, a nechceš pomoc od pani Wilsonovej?" napadlo mi. Nejde o to, že by som prostredníctvom ich stretnutí mala bližší kontakt s Christopherom, vôbec mi to neprišlo na um. Ale pani Wilsonová je bytová dizajnérka, ktorá by bola mame určite nápomocná.

„Premýšľala som nad tým, aj som za ňou bola. Dohodli sme sa, že ja niečo navrhnem a ona mi pomôže, aby to bolo dokonalé," riekla. „Pomôžem nám, však?"

„Pravdaže, budem len rada," pousmiala som sa. Konečne niečo, čo nadobro zamestná moje myšlienky, prebehlo mi hlavou.

Mama mi hodila zo dva katalógy a popri jedení polievky som ich prezerala. Ospravedlnila som sa, že nevládzem dojesť polievku. Mama sa na oplátku ponúkla, že ju doje. Ochotne som tanier odsunula.

Spoločne sme sa venovali výberu nášho budúceho nábytku pre kuchyňu a obývačku. Polemizovali sme na výbere dreva, farby, riešili sme umiestnenie. Niekedy sme sa aj zasmiali, keď sme našli nejaký druh nábytku, ktorý vyzeral skutočne smiešne. Premeriavali sme tiež niektoré časti oboch miestnosti. Tak sme sa mohli zamerať aj na veľkosť jednotlivých vybratých zariadení.

Prelistovali sme snáď všetky katalógy, ktoré sme doma mali. Postupne sme sa rozhodli aspoň pre výber farieb stien a k tomu farby nábytku. Bolo to na dnes pre nás priveľa, tak sme si pripravili večeru a v tichosti sme sa do nej pustili.

Popri umývaní riadu som začula silné tresnutie vchodových dverí. Mama čítala za stolom noviny a obidve sme nadskočili od ľaku. Zastavila som vodu, utrela si ruky. S mamou sme vošli do predsiene.

Na zemi sedel Miles opretý o komodu s topánkami. Hlavu mal sklonenú k zemi, oči zavreté a nohy pokrčené. Ten smrad, ktorý z neho razil, bol neskutočne hnusný. Jednoznačne sa opil ako dúha. Kde a kvôli čomu, to nebolo známe nikdy.