Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Žabacia bomba

N I A L L

,,Zlatíčko obleč sa prosím, vonku je dosť zima," mama ma zastavila pred dverami.

,,Vážne? ...mami vonku je 20 stupňov, nebudem sa piecť v nejakej stupídnej bunde " ohrnul som nos nad drahým čiernym kabátom značky Calvin Klein.

,,No..tak dobre," zatvárila sa trochu smutne, keď mala sklonenú, potichu som k nej došiel a dal jej pusinku na líce, ,,Budem v pohode mami, už musím pa," vybehol som čo najrýchlejšie, ešte by ma asi sto krát zastavila s tým, že mám pokrčené tričko, že mám na teniskách fľak už to vidím.

,,A zlato..dneska príde tvoj nový bodyguard..tak buď doma skôr," ozvalo sa od dverí, túto vetu som hneď odignoroval, nepotrebujem vedieť kedy príde. Aj tak nepotrebujem a za tým si stojím..

Bežal som k luxusnému autu, kde ma už čakal šofér.

,,Dobré ráno Pán Niall," otvoril mi dvere, pousmial som sa a nasadol do čiernej limuzíny s luxusným béžovým interiérom. Keďže moji rodičia si potrpia na luxus pre mňa ich teraz už jediného syna, mám sa ako v bavlnke.

Uh..asi som to nespomínal, pôvodne som mal dvojča meno James Horan, no bohužiaľ ho pred pár rokmi zastrelili. Jedna presne mierená guľka do hlavy a moja mama ma nechce pustiť ani na záhradu bez toho, aby mi za riťou stál nejaký nasypaný opičiak.

Celou cestou som sledoval okolie, no nie bohužiaľ som nič nevidel. Od vtedy čo zabili Jamesa som nevidel nič čo sa dialo cestou do školy. Všetky sklá na limuzíbach a autách do, ktorých som mal povolený vstup mali zatemnené sklá..

Nevidel som absolútne nič..už pár mesiacov som necítil slobodu.

Cítil som sa ako vo väzení, ktoré už nikdy neopustím...

,,Tak sme tu," pousmial sa šofér, ktorý bol ako vždy dobre naladený, ,,Dneska pre vás prídem o tretej, Dovidenia."

,,Dovi," zabuchol som ťažké dvere, semišový ruksak som si prehodil cez rameno a rýchlim krokom kráčal do školy.

Je zvláštne, že jediné čo mi rodičia nezakázali bolo chodiť na normálnu školu na ktorej práve teraz som.

Všetko iné bolo pre nich tabu..proste to čo mohli mi zakázali. Ale toto nie...

Divné..

Stál som pred školou a netrpezlivo dupkal pravou nohou na jednom mieste..

,,Kde je ten Louis?" čím ďalej tým viac som začal byť nervóznejší, môj najlepší kamarát sa zase niekde zaondieva a pritom tu už mal byť.

,,NIALL!" započul som tiché kričanie spoza môjho chrbta, hneď som sa otočil. Stál tam môj o rok starší kamarát Louis, ktorého jeho mama upravovala pred autom. Musel som sa na tom zasmiať.. Bože však má 17 a ešte stále ho upravuje mama?

,,Bro zachráň maaa.." zaskučal keď som prišiel bližšie.

,,Dobrý.." slušne som pozdravil jeho mamu, ktorá je účtovníčka vo firme môjho otca. Ak sa pýtate či Louis vie s kým sa baví, áno vie. Jeho otec je pravá ruka môjho, sú veľmi dobrý kamaráti, rovnako ako ja a Louis.

,,Ahoj Niall," pozdravila ma s milým úsmevom na perách, ,,Keď skončíš zavolaj mi."

,,Fajn.." odvrkol, zo sedadla nie príliš luxusného auta si zobral čierny ruksak a strhaným krok prišiel až ku mojej maličkosti.

,,Dovidenia," pozdravil som jeho mamu, ktorá mi vrátila pozdrav už len jednoduchým úsmevom.

♔ ♔ ♔ ♔ ♔ ♔