•Ja ťa Donútim• DL•

Začiatok

Na obrázku Kira.

Volám sa Kira Hiiro.
Mám 17 rokov, jedného brata ktorého bohužiaľ nepoznám.
Keď som mala 4 roky stala sa mi strašná vec a stratila som pamäť.
Keď som sa zobudila nikoho som nepoznala dokonca ani svojho vlastného otca.
Otec bol s toho bez seba, stala som sa inou osobnosťou.
Stiahla som sa do seba.
Chodila som na dievčenskú školu, aj keď som sa neučila najlepšie ale je ľahké urobiť skúšky keď
Váš otec je sám Takeru Hiiro najznámejší podnikateľ široko ďaleko.

Ráno

Tak ako každé ráno som nestíhala do školy.
Otec bol od rána do večera v práci takže som bola doma sama až na slúžky.
Rýchle som si obliekla uniformu a utekala do školy.
V škole som bola obľúbená, každý bol na mňa milý ale to iba kvôli môjmu menu.
Nikdy som nemala žiadne kamarátky.
Škola zbehla rýchle a ja som konečne mohla ísť domov.
Samozrejme že keď som prišla domov zabudla som že dnes mám hodinu klavíra.
Zobrala som si rýchle noty a utekala na hodinu.
Klavír som milovala, otec mi hovorieval o mame aká bola dobrá klaviristka.
Preto vlastne chodím na klavír.

Keď som sa konečne zasa vratila domov, to čo som videla ma zaskočilo.
Všetko bolo hore nohami slúžky behali po celom dome a balili nejaké veci.
Keď som sa spítala jednej čo sa tu deje,úplne má odignorovala a iba mi povedala aby som išla za otcom do kancelárie.
"Otec už je doma!"nikdy skoro cez týždeň nebol doma muselo sa stať niečo vážne.
Vošla som do kancelárie otec iba sedel vo svojom kresle a pozeral sa do steny.
"Otec čo sa tu deje?!" nechápavo som sa opýtala.
"Teraz nemám čas ti to vysvetľovať, choď sa pobaliť, vysvetlím ti to v aute."
"Ja si myslím že balenie počká čo sa tu deje!!"
"Okamžite sa choď baliť Kira!!"

Utiekla som do izby a začala sa baliť.
Slúžky akurát naberali moje kufre do auta.
Bolo mi divne prečo iba moje.
Nastúpili sme do auta a okamžite sme vyrazili.
"Kde ideme?" tak a keď mi teraz neodpovie a sa naozaj naštvem.
"Sťahujeme sa čo najviac preč od tohto miesta."
Jeho slová ma zarazili veď tu sme bývali aj ešte keď na svete bola mama tak prečo by to opúšťal.
"Prečo!!"
"A keď sa sťahujeme tak prečo v dome ostali slúžky, a kde máš svoje veci! "
"Všetko ti vysvetlím sľubujem iba sa upokoj Prosím. "

"Mal som rozbehnutý jeden veľký projekt ktorý by ma posunol úplne na vrchol.
Iba problémom bolo že na uskutočnenie toho som potreboval spolupracovníka , a ty veľmi dobre vieš
že pracujem na vlastnú päsť. Bol som v troskách, až v jeden deň za mnou prišiel jeden chlap že mi pomôže.
Spýtal som sa ho čo chce. Povedal mi že zatiaľ nič až keď nastane tá správna chvíľa. Samozrejme že som neodmietol. Ale jedného dňa za mnou prišiel a povedal že si prišiel po odmenu, dal som mu peniaze ale on ich odmietol a povedal že chce niečo iné. Teba."

Tá posledná veta ktorú otec dohovoril ma šokovala.
"Č-čo si mu povedal?" úplne prestrašená som sa ho spýtala.
"Samozrejme že NIE čo by som to bol za rodiča!"
Uľavilo sa mi ale nie na dlho z ničoho nič sa vyplo celé auto a havarovalo.
Jediné čo som videla bol iba môj otec.