Prepojení

Prológ

Moje meno je Daniel Springwinter, som chlapec, nemám veľa kamarátov a nie som normálny. Fakt. Keď sa u niekoho povie, že nie je nromálny, predpokladá sa, že nie je psychicky vyrovaný. Ale ja nie. Už od mala sa mi stávali divné veci. Rodičia ma niesli na rôzne psychologické vyšetrenia. Veľakrát sme sa museli aj odsťahovať, čo znemanalo nový začiatok. Nové mesto, noví ľudia, nová škola.Teraz už mám 16 rokov. Žijem v malom mestečku nazývané Sunhell, ktoré je asi hodinu od veľkomesta Geffdir. Veľakrát som trávil svoj čas na parapete svojho okna a pozeral som sa von. Mama ma vždy prosila, aby som to už nerobil, aby som chodil vonku. Striaslo ma. Bolo to pre mňa neochotné. Deti ma vždy označovali za mága, chceli ma upáliť. Človek proste nemôže za to, že je prepojený entitou, ktorá si prvé roky robila, čo len chcela. Spoznal som ju lepšie. Dal som mu meno Amycus. Dokážem ho ovládať. Dokážem mu prikázať, čo má urobiť. Dokážem mu rušiť akcie. Všetko len využitím mysle. Nie je to však jednoduché. Je to bolestivé. Vždy, keď sa odomňa vzdialí nejakú väčšiu dĺžku, bolí a točí sa mi hlava, snažím sa neodpadnúť. Akcie môže vykonávať aj sám, nemusí prestať, keď mu to poviem ja.Veľa ľudí si myslí, že takto to robím sám, podvádzam. To však ja nechcem. Som normálny človek, z mäsa a kostí. S entitou som sa už narodil. Dokážem žiť ako entita, opustiť svoje telo. Len keď sa podelím s ním o dušu...