Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 31

Pomaly som prikráčala k jej domu. Z ťažkým vydýchnutím som zaklopala a poklepkávala som si končekmi prstov po stehne. Otvorila dvere so súvislým pohľadom a vytiahla si z úst jahodový nanuk. Nadvihla jedno obočie a jednou rukou mi ukázala, aby som vošla. Bez zbytočného premýšľania či mám fakt odhodlanie spustiť hádku typu, ktorý o chvíľu nastane, som vkročila dnu. 

"Čo ťa sem privádza?" -spýtala sa pokojne a sadla si na sedačku. Zostala som stáť. 

"Nehraj to na mňa," -začala som rázne. Mierne pootvorila oči. "Viem, že tá správa bola od teba. Skryť číslo si dokáže aj amatér." -dodala som. 

"Čo?" -spýtala sa posmešne. "Akú správu?"

Zo zadného vrecka riflí som vytiahla svoj mobil. Vyhľadala som posledné správy a s pristúpením k pohovke, som k nej vystrčila ruku s mobilom. Očami prebehla po displeji a zvraštila obočie. 

"Prečo si myslíš, že som to bola ja?" -spýtala sa prekvapene, aby dokonale zahrala to, o čo sa pokúša od prvej sekundy.

"Prosím ťa, zdrž sa kecov. Viem, že si to bola ty!" -hlesla som stroho. 

"Dokáž to!" -vyzvala ma svojim postojom blízko mojej tváre. Zasmiala som sa. 

"Vedela si, čo pre mňa znamená. Od prvej chvíle. Ty sama si mi tlačila do hlavy kareláby, aby som sa držala našej dohody a zrazu, keď som ťa s ním zoznámila, bola si na úplne inej vode. Zasnená a vyškerená. Keď ho Scott zmlátil, hrala si to na dve strany, aby každý videl, ako ti na ňom záleží. To, čo si mi povedala v sanitke je jasným dôkazom toho, že zo mňa robíš idiota! Ako keby som ja mohla za to, že Ben zomrel!" -zvýšila som hlas.

"Ben ma miloval, no miloval aj teba. Zamlčať tento taktný bod by bola chyba, no ty si ho nikdy nebrala vážne. Je pravda, že kvôli tej dohode som sa najprv chalanom vyhýbala, no potom do tvojho života prišiel Justin a ty si pri každom našom stretnutí kecala len o ňom. Keď si mi ho predstavila, nejako ma to obmäkčilo a chcela som si vyskúšať aké to je, byť s ním, no on mal oči len pre teba." 

"A to ťa viedlo k tomu, aby si mi tamto napísala? Prečo sme sa o tom nemohli jednoducho porozprávať?" -spýtala som sa zvedavo.

"Ja som to nebola! Prečo mi neveríš?" -spýtala sa bezradne. 

"Mala by som?" -nadvihla som jedno obočie a založila som si ruky.

"Ako priateľka, áno." -odvetila taktne.

"My dve už nie sme priateľky, nie po tom, čo sa stalo. Alebo lepšie povedané, potom, čo si mi povedala priamo do očí." 

"Tak v tom prípade vypadni z môjho domu!"

Zostala som tam stáť. "No čo je? Prosiť sa ti nebudem!" -dodala. 

"Prečo?" -spýtala som sa potichu.

Nechápala.

"Prečo ste ma oklamali? Spala si s ním, zatiaľ čo chodil so mnou."

"Bože, Violet, ešte stále ti to nedochádza?" -spýtala sa so sarkazmom. "Ten chlapec ťa bral ako jednu z ďalších hneď po tom, ako sa stal stredobodom pozornosti, kvôli tomu náhodnému členstvu v školskej rade." -zakvílila jednoducho.

"A ako bral teba?"

"Presne tak isto. No ako dobrí priatelia sme si mohli povedať všetko. To sa nezmenilo." -hlesla. 

"V mojom prípade áno." -šepla som.

"Tak to už je potom tvoj problém."- odvrkla. "A vôbec, prečo sme vlastne skončili pri tejto téme? Nemám ti viac, čo povedať." -odvetila jednoducho. 

"Sama tomu nechápem. Prišla som ti len povedať, aby si sa držala ďalej." -dodala som jemne.

"Alebo čo?" -podpichovala ma.

"Alebo to neskončí dobre." -odsekla som a so zabuchnutím dverí som vyšla von.

"Ahoj, kde si?" -spýtala som sa zvedavo a prsty na nohách som si zabárala do piesku pláže.

"V NY." -odvetil. V telefóne to znelo dosť vážne.

"Čo robíš v New Yorku?" -vyvalila som oči.

"Potrebuješ to vedieť?" -spýtal sa proti otázkou.

"Je ti niečo?" -vyzvedalo som.

"Hm, no tak ja neviem. Najprv ma pošleš kade ľahšie a teraz ťa zrazu zaujíma, kde trávim čas. Zvláštne." -dodal so sarkazmom.

"Tak prepáč, že som sa vôbec pýtala." -zvýšila som hlas.

"Čo máš za problém?" 

"No ja neviem, ty mi povedz." -hlesla som otrávene.

"Ak si mi volala len kvôli tomu, aby sme sa zase hádali, nemám záujem." -dodal. Jeho posledné slová nebolo počuť dosť nezreteľne. Zrejme chcel zrušiť hovor. 

"Nie, počkaj." -zastavila som ho s prosbou v hlase. "Kedy sa vrátiš?" 

"Neviem." 

Zrejme mu bolo jedno, že mu volám. Mohla som to čakať potom, ako som sa k nemu pred pár dňami zachovala. 

"Justin, prosím, " -šepla som a privrela som oči.

"O dva dni. Stretneme sa na našom obvyklom mieste." -dodal narýchlo. "Musím končiť, maj sa." -zrušil hovor, no s menšou nádejou som dúfala, že len prestal hovoriť. Zo zasnenia ma vyviedlo až pípanie mobilu. 

 Vyzula som si converse a v ponožkách som vošla do kuchyne. Otec sedel za stolom a popri ťukaní do notebooku dojedal zvyšky cestovín, ktoré mal na tanieri. 

Zaregistroval ma pohľadom, no neunúval sa pozdraviť ma. Zrejme nemal dôvod, keďže som do kuchyne vošla ako bez duše. Napila som sa vody a mala som namierené do haly, no zastavil ma jeho chrapľavý hlas.

"Na sobotu si nič neplánuj." -hlesol vážne. Otočila som sa k nemu s pokrútením hlavy. V tom zmysle, že som nechápala prečo. 

"Dozvieš sa." -zakvílil a znovu sa venoval svojej práci. Odkráčala som po točených schodoch do svojej izby, no keď som otvorila pootvorené dvere, zazrela som Conora, ako sa hrabe v mojich veciach. 

"Hľadáš niečo?" -spýtala som sa milo, jasné, s iróniou v hlase. Vysunul sánku a nervózne koktal. 

"Než stihneš vypotiť niečo, čo aj tak bude klamstvo, vráť naspäť všetko, čo si vzal." -založila som si ruky na prsiach. Svoju ruku, v ktorej niečo držal, vopchal za chrbát a oblizol si pery. 

"Ten denník vráť do zásuvky, ihneď!" -zazrela som na neho.

"Prečo by som mal? Bojíš sa, že by som sa mohol dozvedieť niečo, čo tak veľmi tajíš?" -provokatívne nadvihoval obočie. "Daj mi ho!" -vyzvala som ho a kráčala som k nemu. Skočil na posteľ a prebehol na druhú stranu. 

Rozbehla som sa za ním a skočila som mu na chrbát. 

"Bože, zlez zo mňa, máš aspoň 100 kilov!" -zaháňal sa rukami. Snažila som sa mu z nich vytrhnúť svoj blok.

"Máš ty vôbec predstavu, ako vyzerá 100 kilov? Preboha, ako si z tej matiky vôbec prešiel?" 

"Sklapni." -zvýšil hlas a zhodil ma zo seba, pričom sa mi podarilo vziať mu z ruky svoj blok. No keď som sa postavila a jeho namrzený pohľad skúmal miesto pri mojich nohách, zdesene som tam svoj pohľad nasmerovala. 

Keď som uvidela svoj denník a jeho dotrhané strany rozhádzané po zemi, snažila som sa chytiť dych. No myslím, že pri jeho posmešnom pohľade sa mi to tak ľahko nepodarí.